SME
Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Predsedom regulačného úradu sa stane Ivan Marták (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Málokto si to uvedomuje...

..ale nový šéf Telekomunikačného úradu môže významne pomôcť rozvoju Slovenska, alebo naopak, poslať ho na dlhú dobu do čiernej diery.

Politici sa momentálne predbiehajú v tom, ako najlepšie využiť prostriedky z Fondu obnovy. Účelom by malo byť predovšetkým odvrátenie črtajúcej sa ekonomickej a ekologickej krízy podporou vzdelanostnej ekonomiky a inovácií. Pritom však platí, že mnohé významné politické a ekonomické rozhodnutia si nevyžadujú významné investície z verejných prostriedkov. V prípade Telekomunikačného úradu ide o regulačné rozhodnutia, ktoré napravia súčasný pokrivený trh telekomunikačných služieb. Pretože aktuálna situácia vytvára digitálne rozdiely v rámci populácie Slovenska. Počas mojej dovolenky na Slovensku som sa často dostával do situácie, že v menších mestách a na dedinách nebol funkčný mobilný internet, často bola nedostupná mobilná sieť. Kvalita pokrytia je úbohá, pričom cena mobilných dát na Slovensku je jedna z najvyšších na svete:

https://twitter.com/kenradio/s...

V blízkej budúcnosti riaditeľ Telekomunikačného úradu dostane veľkú príležitosť, aby konečne prinútil mobilných operátorov aby spolupracovali za transparentných podmienok na zdieľaní infraštruktúry, ktorá bude pre potreby 5G sietí výrazne hustejšia ako to bolo doteraz. Mali by to byť podmienkou vydania 5G licencie. Frekvencie tak dokážu využívať nielen ostatní držitelia licencií, ale aj alternatívni operátori, čo vytvára lepšiu konkurenciu a tlak na ceny. Podobne ako metalické vedenia, aj éter je verejným majetkom, ktorý je potrebné v záujme verejnosti a ekonomického rozvoja začať využívať efektívne. Počet lokalít vhodných na inštaláciu vysielačov je obmedzený.

Kľúčovým regulačným rozhodnutím pre nadobúdateľov licencie by mala byť podmienka poskytovať nízkoobjemové dátové prenosy NB-IoT (Narrow Band Internet of Things, úzkopásmový dátový prístup) verejnosti a podnikateľskému sektoru zadarmo. Takéto rozhodnutie dokáže naštartovať skutočnú informačnú revolúciu na Slovensku. Milióny senzorov pre sledovanie počasia a parametrov životného prostredia, ovládacích prvkov inteligentných budov, monitorov voľných parkovacích miest, inteligentných dopravných značiek a tisíce autonómnych vozidiel a robotických zariadení ktoré vyrábajú stovky slovenských start-upov a spravujú a programujú tisíce programátorov nám umožnia odpútať sa od závislosti na automobilovom priemysle, pričom vieme vyťažiť maximum z tradície presnej strojárskej výroby a elektrotechnického priemyslu. Slovensko má predpoklady, aby sa stalo európskym lídrom v nastupujúcej revolúcii Internetu vecí. Disponuje odborníkmi pre zavedenie nových bezpečnostných štandardov - nízka bezpečnosť je Achillovou pätou týchto technológií.

Pritom pre samotných operátorov poskytovanie služieb NB-IoT zadarmo nemusí byť vôbec stratový biznis, kvôli ktorému by mali platiť menej za licenciu. Naopak, premávka úzkoobjemových dátových prenosov vytvára dopyt po širokopásmových prenosoch (obraz, zvuk), ktorý by inak neexistoval.

V podstate ide o to, aby Telekomunikačný úrad vytvoril vhodné prostredie podporujúce inovácie.

To, že inovácie sa dajú podporiť cez investície je mýtus. Jednoducho to nefunguje. Skúste si predstaviť, že dostanete zadanie napísať knihu alebo rozhlasovú hru, alebo urobiť hocijakú inú kreatívnu prácu - a máte na to termín. Podpora inovácií funguje vtedy, keď je nepriama. Dávať niekomu peniaze aby vymyslel niečo nové, prevratné a efektívne - to podporí kreativitu hádam len v oblasti subvenčných podvodov.

Napísal som o novom riaditeľovi Telekomunikačného úradu menšiu fikciu:
 

Exkurzia do Telekomunikačného úradu 2030

Píše sa rok 2030. Stojíte pred pomerne nenápadnou budovou na Továrenskej ulici. Elektrobus, čo ste z neho vystúpili, práve odchádza z blízkej zastávky a prichádza menší poháňaný stlačeným vzduchom a hneď za ním ďalší - na vodíkový pohon. Malá trikolóra na kapote každého z nich ukazuje, kde boli všetky tri vozidlá vyrobené.

Nad vašou hlavou s tichým bzučaním prelietavajú drony. Všimnete si, že chaotický pohyb sa na chvíľu zmenil. Prelietava blikajúci dron prepravujúci orgán na transplantáciu a všetky ostatné drony mu poslušne uhýbajú z cesty a vytvárajú koridor pre rýchly presun. Potom sa opäť všetko vráti do normálu a pohyb je zasa zdanlivo chaotický. Intenzívne premýšľate nad tým, čo viedlo k tomu, že väčšina dronov lietajúcich nad územím Paneurópskej únie je vyrábaná práve na Slovensku. Dúfate, že na to dostanete odpoveď v budove, do ktorej práve vstupujete.

Privíta vás vrátnik, ktorý vás úctivo pozdraví a usmeje sa na vás. Nenamáhate sa odzdraviť ho naspäť. Je to predsa len hologram akých ste už videli stovky. Sucho mu oznámite, že ste si prišli pozrieť výstavu na prízemí historickej budovy Telekomunikačného úradu. Vrátnik Vám odporučí novú expozíciu mobilných telefónov z počiatku ich výroby na Slovensku. Slušne poďakujete, aj keď to nie je to, čo Vás zaujíma. Potrebujete sa ho však čo najskôr zbaviť.

Zamierite rovno do stredu expozície, ktorej dominuje socha bývalého riaditeľa Telekomunikačného úradu spred desiatich rokov - v životnej veľkosti. Je to síce tiež hologram, avšak novší model s vyspelou umelou inteligenciou. Konečne sa môžete spýtať, čo vás zaujíma.

„Ako ste dosiahli, že Slovensko sa stalo paneurópskym lídrom vo výrobe autonómnych zariadení?“

Hologram bývalého riaditeľa Telekomunikačného úradu sa usmeje a začne rozprávať príbeh:

„V roku 2020 zasiahla svet pandémia koronavírusu, ktorá ochromila ekonomiky mnohých štátov Európy, a tiež aj Slovenska - príliš závislého na montáži automobilov a dodávkach s nízkou pridanou hodnotou. Nastupoval som do úradu v časoch, keď stále ešte viac ako desatina občanov Slovenska nikdy nepoužila internet. Slovensko bolo úplne závislé na dovoze informačných technológií ale aj bežných položiek spotrebného tovaru zo zahraničia, predovšetkým z Číny. Táto závislosť sa ukázala ako zásadný problém v čase pandémie, kedy sa naplno prejavili dôsledky nedostatočných výrobných kapacít na kontinente a mnohí odborníci volali po potrebe technologickej nezávislosti Európy.

Predostrel som preto odvážny plán, ako vzkriesiť tradíciu elektrotechnickej výroby na Slovensku, vychovať špičkových odborníkov a využiť inovatívny potenciál ľudí, ktorí sa vracali zo zahraničia po vlne prepúšťaní, ktoré po pandémii nasledovala. Na realizáciu plánu Slovensko 3.0 som využil prostriedky ponúkané Európskym fondom obnovy.“
 

Čo sme dokázali a čo potom nasledovalo

„Ukončili sme digitálne rozdelenie Slovenska. Každý žiak, učiteľ, a mnohí ďalší obyvatelia Slovenska dostali z fondu dotovaný notebook za symbolickú cenu. Bol naviazaný na identitu vlastníka a neprenosný. Na tú dobu bolo toto zariadenie, vyrábané z komponentov zo Slovenska a blízkych európskych krajín, pokrokové. Bolo tvorené kombináciou minipočítača podobného Raspberry Pi či Arduino, ktorý sa nielen dal zasunúť do šasi tvoreného dotykovou obrazovkou a klávesnicou, ale tiež vďaka univerzálnemu USB-C rozhraniu a vysokému výkonu používať samostatne s externým monitorom, klávesnicou a myšou, alebo ako riadiaca jednotka pre robotické systémy, či dokonca ako mobilný telefón. Zároveň sme zariadili viac ako desaťnásobné zlacnenie mobilného internetu, na úroveň cien v Ukrajine.

Presadili sme, aby sa v učebných osnovách do popredia dostalo programovanie a informačné technológie. Testy a učebné materiály boli v elektronickej podobe sprístupnené každému a boli neustále vylepšované kolaboratívnymi nástrojmi. Ale pri školách to zďaleka neskončilo. Prostriedky z Fondu boli vo veľkej miere využité firmami na vytvorenie systému dlhodobej odbornej prípravy svojich budúcich zamestnancov, ako aj pre preškolenie a ďalšie vzdelávanie existujúcich zamestnancov. Dnes tak na Slovensku neexistuje žiadna firma nad 100 zamestnancov, ktorá by nemala svoju vlastnú online akadémiu a školiace stredisko. Vďaka dobre načasovaným reformám sa úspešne podarilo prepojiť systém vzdelávania s potrebami pracovného trhu.

Šťastím bolo, že tesne pred mojim nástupom do funkcie bola zrušená aukcia na frekvencie pre 5G siete. Podmienky a ceny ponúkané za licencie existujúcimi operátormi boli veľmi nevýhodné. Rozhodol som sa nastaviť nové podmienky aukcie. Operátori dostali povinnosť spolupracovať na výstavbe a využívaní sietí a - čo sa ukázalo ako veľmi dôležité - poskytovať nízkoobjemové dátové prenosy NB-IoT (Narrow Band Internet of Things) verejnosti a podnikateľskému sektoru zadarmo. To bolo rozhodnutie, ktoré naštartovalo skutočnú informačnú revolúciu na Slovensku.

Bol som prekvapený, ako rýchlo sa podpora vzdelania, inovácií, informačných technológii a voľných dátových prenosov prejavila v oblasti vtedy nastupujúcej revolúcie Internetu vecí. Na Slovensku vznikli nové štandardy informačnej bezpečnosti týchto zariadení. Desaťtisíce programátorov využili získané vzdelanie a skúsenosti na to, aby vytvorili veľké siete navzájom spolupracujúcich senzorov monitorujúcich počasie a stav životného prostredia, ako aj siete inteligentných zariadení riadiace dopravu, výmenu tovarov a služieb, inteligentné budovy, autonómne vozidlá a drony. Vznikli stovky slovenských start-upov, ktoré dnes vyrábajú väčšinu čipov a licencujú softvérové riadiace systémy používané vo väčšine kolaboratívnych a autonómnych inteligentných zariadení inštalovaných na paneurópskej úrovni.

Musím sebakriticky priznať, že som si na počiatku môjho funkčného obdobia nedokázal predstaviť, ako sa novo vzniknuté vedúce postavanie Slovenska v oblasti vývoja a výroby inteligentných zariadení spojí s tradíciou výroby automobilov a medzičasom takmer zaniknutou tradíciou elektrotechnickej a presnej strojárenskej výroby. Slovensko naplno využilo, že sa nečakane rýchlo stalo európskym lídrom výroby a programovania riadiacich jednotiek pre autonómne vozidlá osobnej, nákladnej a hromadnej dopravy. Vymanilo sa z pozície montážneho závodu ohrozeného poklesom produkcie a robotizáciou výrobného procesu. Výroba sa rýchlo transformovala a Slovensko sa stalo najväčším výrobcom autonómnych dopravných prostriedkov a dronov v Európe.“
 

Slovensko dnes, v roku 2030

Hologram pokračoval:

„Som veľmi rád, keď vidím, ako sa rozvoj inteligentnej ekonomiky Slovensko 3.0 prejavil v ekonomickej prosperite. Slovensko, dnes nazývané aj European Silicon Valley, má už piaty rok prebytkový rozpočet vďaka príjmom z rozvoja a vývozu nových technológií. Sme jedinečným príkladom toho, že každá kríza je zároveň jedinečnou príležitosťou, ktorú netreba váhať využiť.“

...

Monológ doplnený 3D ukážkami technológií, grafmi a číslami, sa odmlčal. Vonku zahrmelo a rozfúkal sa vietor. Automatický systém privrel okno a zvýšil úroveň osvetlenia v miestnosti. Na chvíľu ste mali pocit, že to, čo ste práve počuli, nebola realita, ale iba sen, fikcia, rovnako ako úsmev na holograme bývalého predsedu Telekomunikačného úradu, ktorý sa pred vami vznášal.

Počas búrky si ešte stihnete pozrieť dokument o výstavbe trate vysokorýchlostného vlaku z Bratislavy do Košíc.
 


Najčítanejšie na SME Ekonomika