SME
Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Profesor: Video o zelenine z Lidla je kačica, neverím mu (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

Ceeece, to je zurnalistika:
"Čiže sa môže stať, že zelenina a ovocie v obchodoch nespĺňa limity napríklad na dusičnany?"

Cize sa moze stat, ze existuje mimozemsky zivot? Cize sa moze stat, ze v statnej sprave je korupcia? Cize sa moze stat, ze redaktora v SME robi aj uplny diletant?
Nielenze je to mozne, je to dokonca velmi pravdepodobne.
 

a tuto kvalitnu zurnalistiku

si si mohol precitat len vdaka tomu, ze platis za obsah. ;-)

Vážime si to.
 

Vadim22 a Drotikar!

Zasnem nad nevhodnostou a nezmyselnostou Vasich komentarov. Jak otazky pani Trebulovej, tak konkretne a kvalifikovane odpovede pana prof. Simka, su teme nanajvys primerane, teda z hladiska investigativnej zurnalistiky, sa autorke neda vobec nic vycitat. Keby ste si dokazali uvedomit, ze tie diskutovane dusicnany, sa nenachadzaju na povrchu, ale hlboko vo vnutri predmetneho ovocia a zeleniny, a keby ste mali aspon minimalnu predstavy o metodike postupu v analytickej chemii, pochopili by ste, ze moznost stanovenia dusicnanov pomocou vpychu akejsi sondy do zeleniny, je absolutne vylucena. Snahou autorky nebolo nic ine, nez citatela poucit o tom, ze predmetne video na Yotube nie je nicim inym, nez nekvalifikovanym a nezodpovednym panikarcenim.

Uzitocne informacie k teme obsahu dusicnanov v zelenine a ovoci mozete ziskat v zaujimavej bakalarskej praci pod: https://is.muni.cz/th/381442/l... , alebo na nemeckom internete (menej vedecky) pod: https://www.lgl.bayern.de/lebe...
V kratkosti povedane sa dozviete nasledovne:
Pre väčšinu rastlín je dusičnan nepostradatelny na vybudovanie proteínov. Pre umoznenie optimalneho rastu, sa musí poľnohospodár prostrednictvom hnojenia postarat o dostatocny prisun dusičnanov do pôdy. Intenzívne poľnohospodárske hnojenie (šírenie organických a/alebo minerálnych hnojív), môže viesť k vyšším obsahu dusičnanov v podzemnej vode a pôde a odtiaľ cez korene do potravinárskych plodín.
Obsah dusičnanov v rastlinách nie je výhradne závisly na hnojeni. Existuju druhy zeleniny, ktoré uchovávajú dusičnan, zatiaľ čo iné odrody majú len minimalnu tendenciu obohacovania. Najmä u listovej a koreňovej zeleniny, ako je hlávkový šalát, poľny salat, mangold, špenát, reďkovky, červenej repy, a najmä rucola mavajú vysoké koncentrácie dusičnanov (množstvo dusičnanov aj nad 1000 mg / kg).
Pre porovnanie, keď len plodovej zeleniny (napríklad paradajky, papriky, uhorky, fazuľa alebo hrach) určuje iba relatívne nízky obsah dusičnanov (pod 500 mg / kg).

Z daneho prinajmenej vyplyva, ze zelenina a ovocie dusicnany (ako vysledok biologickych procesov) viac, alebo menej obsahuje.
 

 

Tolko prace s tym prispevkom a pritm uplne zbytocne ;). Ja som poukazoval na nezmyselnost otazky citovanej v mojom prispevku - co myslis, moze sa stat, ze dusicnany v zelenine nejakeho obchodu prekrocia limit?
(Poradim ti analogiu: Zajta by nemalo prsat, lebo ujo v TV tak hovorili ("kontroluju" pocasie). Co myslis, moze sa stat, ze zatra zaprsi?)
Takze ano, moze sa stat a otazka, kedze nikt nema taku moc, aby to na 100% vylucil (zabranil tomu) a tym padom je otazka nezmyselna. Od zurnalistu neocakavam, ze bude klast nezmyselne otazky.
 

ty si nepostavil slameneho panaka

ale rovno slona!
a umlatil si ho do bezvedomia... ;-)
 

vďaka za link na bakalárku

aj podľa mňa je článok fajn.
Ide skôr o zastavenie poplašnej správy.
Zachytila som info o dusičnanoch v Lidli, pripadá mi to podobné ako starší hoax o rybe pangassius.

A reportérka sa možno pýta tak "blbo", lebo väčšinu ľudí by to tiež zaujímalo. A nemajú bledý šajn o metodike.
V relácii "Pod lampou" sa pán Hríb niekedy pýtal tak "blbo", že až. Ale malo to svoj zmysel - pre ľudí, ktorí boli v problematike noví.

Ja som si z rozhovoru vzala tieto ponaučenia:
1. video je pravdepodobne hoax, sonda za pár eur môže, ale nemusí fungovať
2. každá potravina je suspektná, lebo nemáme kapacity na otestovanie všetkých vzoriek
3. ak sa chcem stravovať určite zdravo, navštívim Fakultu chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave a dojem všetky preverené vzorky
 

 

Mna vzdy potesi komentar pisany s nadhladom a snahou pozriet sa na diskutovany problem diferencovane a hlavne bez tych cierno-bielych okuliarov. Dovolim si Vase ponaucenia trochu doplnit:
K 1.) Sonda za pár eur NE-môže fungovat/existovat, nakolko to metodika nepripusti. Ked si uvedomime, ze ten dusicnan sa u vsetkej listnatej zeleniny (salat, rucola, polny salat….atd) nenachadza na povrchu listu, ale vo vnutri. Neviem si predstavit ako by mala byt konstruovana sonda, ktora by sa dala „strcit“ do cca. 0,5 mm(???) hrubeho listu.
K 2.) Spravne predpokladate, ze nemame sancu otestovat kazdy list salatu, ktory sa nam dostane na stol. Ked si navyse uvedomime, ze dusicnan je nepostradatelnou sucastou biochemickych procesov potrebnych pre vyvoj rastliny (vid hore napisane), tak by mohol byt asi jednou z poslednych chemickych latok, ktore by sme mali/museli „nahanat“! Ked som spravne informovany, tak by napr.: voda z ktorej sa pripravuje strava pre kojencov nemala urcite hranicne hodnoty dusicnanov presahovat.
K 3.) Salatom z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU by som sa na Vasom mieste skor vyhybal, ktovie ako dlho sa tam skladuju a kto vsetko sa v tom uz spinavymi rukami hrabal. Ja osobne si potrpim na cerstve suroviny a v mnozstve podla moznosti sledujem tu tzv. „zlatu strednu cestu“, teda inac povedane zo vsetkeho trosku, z nicoho privela! Nie vzdy sa mi to samozrejme podari!
Prajem Vam pekny vikend!
 


Najčítanejšie na SME Ekonomika