SME
Piatok, 15. január, 2021 | Meniny má DobroslavKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Tento rok sa nevyužije takmer polovica kapacity našich automobiliek (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 > >>

Hodnoť

tak 4 roky dozadu tomuto scenaru NIKTO

neveril....
 

pritom BUDE este OVELA HORSIE....

.
 

95% Slovakov neveri ani dnes,

ze tato recesia potrva prinajmensom dalsich 5 rokov, pesimistickejsie odhady vravia, ze po tejto "The Great Recession" by malo byt v r. 2030-2032.
 

ja som realista

je to NAVZDY....
 

 

xaxaxa analytici nevedia co bude o rok a nie o dvadsat:)
 

 

Ale Karol (a Chuck Norris) ano...
 
Hodnoť

Netreba zufat,

o cca 20 rokov sa kapacita slovenskych automobiliek mozno vyuzije, ak nie o 20 rokov potom o 40 rokov urcite:
.
http://tinyurl.com/cltuav
 

Carolina del Norte

no karolino, kolko ze to mas akcii GM nakupenych ?
 

 

Hehe, lolo. Na Slovensku bude o dvadsat rokov 1 mil. kakaovych a popolacne najsilnejsie rocniky (70-80 roky minuleho storocia) budu pred vyhynutim ... Kriza nekriza nebude mat kto "makat".
 
Hodnoť

Poj....y

kapitalizmus!!!!
 

za sociku

sa nikto nemusel obavat ze mozno niekedy pride kriza - bola permanentne, ale kedze nikto nemal nic (az na par komancov a vexlakov), ludia si zavideli len prkotiny
 

komunizmus

bol tak isto zlý systém, ale kapitalizmus je tiež zlý...Ľudia ešte nevymysleli žiadny systém, aby fungoval dobre a nebol s rizikami. Niet sa ale čo čudovať, človek je omylný tvor a tvorí omylné systémy...
 

hosto,

my sme tu komunizmus nemali a dnes nemame kapitalizmus. mas to nejake dopletene. jedine, co tu dnes mame, je neschopna vlada, ktora sa prilis nelisi od tej s pred 20 tich rokov. vlada ktora odmieta pochopit a nechce si priznat, ze nevie vladnut a ze skoro vsetko, co robi, robi zle. recesie v ekonomike boli a budu. aj v recesii sa jedna o hospodarsku sutaz, v ktorej niekto uspeje lepsie a niekto iny zase horsie. pre nasu vladu je dolezite, aby v nej uspeli jej strategicky kamarati a aby obcania mali pocit, ze to nie je na ich ukor. kriza sa jej ako maskovanie bezvadne hodi.
 

amater

esteze tam Miklos bol len 8 rokov, lebo by do Hornej Marikovej prikupil este nejaku tu fabricku na automobily.
Miklosove kredo - do kazdej dediny jedna automobilka, nech tu mame Detroit vychodu ... dnes prestava mat status racionality ...
Nieje to tak davno, co aj vsetkymi sionistami uctievany Soros objavne povedal to, co som tu ja tvrdil uz pred vyse polrokom, a na zaklade coho som bol mnohymi burzovymi geniusmi obrazne ukamenovany za svoje nazory, ktore dnes ziskavaju na aktualnosti...
 

 

co sem zas tahas miklosa.... ale ok, podla tvojej teorie, nebyt miklosa, nemali by sme tu ani tie automobilky, takze mu vlastne mozes byt vdacny. a ked tu places za diverzifikaciou, tak sa opytaj sudruha fica, ake fabriky, aky zahranicny kapital dosiel na slovensko za ostatne tri roky
 

...

Stano, ber tie automobilky ako investiciu - v minulosti ako jednu z naj...
Nasim vkladom boli dotacie, stimuly automobilkam, "ziskom" su odvody, rozne dane z toho co vyrobia atd atd...
Podla mna to bolo ovela lepsie riesenie ako platit xtisic ludi na socialka a podpore... to ze teraz nevyrabaju neznamena ze nebudu uz nikdy=kazda investicia je spojena s rizikom moznej straty...
 
Hodnoť

part I

Ekonomický model, kvôli ktorému sa všetko teraz rozpadá, vznikol ako reakcia na príšernú krízu 70-tých rokov. To bola kríza nadbytku kapitálu. Už klasici politickej ekonómie 19. storočia písali: kapitál rastie rýchlejšie, než platy. V dôsledku toho vznikajú problémy s nedostatkom dopytu. V klasickom kapitalizme sa to rieši s pomocou kríz nadvýroby. Za imperializmu - s pomocou vyvážania kapitálov. Do začiatku 70-tých rokov 20. storočia sa obidva spôsoby vyčerpali. Usporiadať krízu nadvýroby nebolo možné kvôli existencii systému socializmu – báli sa to urobiť. A vyvážať kapitály nebolo kam. Nemohli ich predsa vyvážať do socialistického tábora! A India a Čína ešte nepredstavovali kapitálové trhy. Svetová situácia však vyžadovala od USA posúvať ďalej vedecko-technologický pokrok. Inak by Západ prehral vojnu so ZSSR. (Existujú dôvody sa domnievať, že ju aj prehral v rokoch 1973-74. No ZSSR odmietol potvrdiť svoje víťazstvo. Ale neodbočujem teraz k tejto téme. Ak vás to zaujíma, môžeme sa o tom porozprávať nabudúce.)
Administrácia prezidenta Cartera a hlava Federálneho rezervného systému Paul Volcker (predchodca Alana Greenspana) vypracovali prefíkanú koncepciu. Po prvýkrát v dejinách kapitalizmu začali nielen pomáhať kapitalistom, ale stimulovať celkový dopyt.
 
Hodnoť

part II

Čo umožnilo zasponzorovať tento banket?
- Emisia peňazí.
- Rozhodli sa naštartovať tlačiarenské stroje?
- Presne tak.
- Teraz mi konečne došlo, Michail Leonidovič, prečo práve vtedy Američania prestali kryť dolár zlatom! Všetky zásoby žltého kovu vo Forte Knox by nestačili na tento banket. Na zelené bankovky.
- Skoro. Presnejšie, zlato chýbalo už pred tým, default dolára bol vyhlásený v roku 1971. No a keď bola zrušená viazanosť na zlato, ako to mohli nevyužiť.
Pokračujme ale v našom príbehu. Na začiatku 80-tých rokov bol prevažne stimulovaný dopyt štátu – prostredníctvom programu „Hviezdnych vojen“. Od roku 1983 sa sústredili na domácnosti.
- Teda ak to preložíme do hovorovej reči – na meštiakov-konzumentov, radových občanov?
- Áno. Celé štvrťstoročie boli domácnostiam vydávané peniaze s pomocou emisie. Čoraz viac a viac.
- V podobe úverov?
- Prirodzene. S pomocou nadbytočného dopytu Spojené štáty vystúpili na ďalší stupienok vedecko-technologického pokroku. Rozvrátili ZSSR. Dosiahli mnohé ďalšie dobré výsledky.
Ale… K tomuto vzletu dochádzalo s pomocou zdrojov, ktoré mali zabezpečovať rast v budúcnosti. Krajina skonzumovala svoje zdroje určené pre dve ďalšie generácie. USA sa hromadili dlhy. Je to zreteľne vidieť, ak porovnáme grafy rastu dlhov domácností a celkového dlhu USA a amerického HDP. Ekonomika rástla rýchlosťou 2-3, maximálne 4 percenta ročne. Občas klesala do mínusu. Dlhy neprestajne rastú rýchlosťou 8-10 percent.
- A nech si rastú. Však doteraz si Američania nažívali celkom spokojne… Lepšie ako my, mimochodom.
- Áno, stimulujúc spotrebiteľský dopyt, Američania vytvorili štát s mimoriadne vysokou životnou úrovňou. Vyrástli generácie ľudí, ktorí nie sú zvyknutí žiť v chudobe. Keďže mali stále k dispozícii doplnkové zdroje – úvery. Ale žiť večne na dlh sa nedá. Objem dlhu začal byť príliš veľký, dlhy domácností prevýšili objem ekonomiky krajiny – tvorili viac ako 14 triliónov dolárov. Nastal čas splácať účty. Mimochodom, rovnako sa rúcala pyramída GKO v Rusku v roku 1998. Rozsah rozpočtu krajiny prestal postačovať na to, aby sa splácali dlhy GKO. Skončilo to celé defaultom.
 
Hodnoť

part III

Wall Street sa pokúšala horúčkovito oddialiť svoj krach. Nebudem podrobne rečniť o derivátoch, ktoré tak nemáte radi, a ďalších fiktívnych finančných aktívach. O tom teraz mnohí podrobne píšu, hádžuc na ne celú vinu za krízu. Ale to bol iba pokus sa nadýchať čerstvého vzduchu pred smrťou. Uvedomte si to hlavné, Jevgenij: fiktívne – to znamená, že na ne nie je reálny konečný dopyt. Dá sa ich koľko chcete si vymieňať medzi dvomi finančnými inštitúciami. Ale predať ich konkrétnemu človeku nedokážete. A hybný motor ekonomiky je konečný dopyt. Či už v podobe konzumenta-občana alebo štátu. To je principiálna vec.
Čo robiť? Existujú dva varianty. Prvý – prestať s emisiou, teda vypnúť tlačiarenský stroj. A ozdraviť ekonomiku. Ale v takom prípade všetky finančné aktíva – trilióny a trilióny dolárov - okamžite stratia hodnotu. Spadne celý finančný systém. To je variant z roku 1929, Veľká americká depresia. Len tentokrát v planetárnom merítku. Lebo dolár je zatiaľ hlavná svetová valuta.
Druhý variant je – usporiadať hyperinfláciu. Aby dlhy zhoreli. Je to vynikajúci nápad. V podstate, to teraz aj robia. Ak to povieme zjednodušene – dlžíte niekomu 100 rubľov, a inflácia v krajine tvorí 100 percent. O rok sa váš dlh premení na 50 rubľov za podmienky fixných cien, o dva roky – na 25. А ešte o niekoľko rokov môžete na tento dlh vôbec zabudnúť.
Tu je konkrétny príklad zo života. Existovalo Gorbačovo rozhodnutie poskytnúť ľudu 12-árové pozemky a úvery v Sberbanke na výstavbu rodinných domov. Moji známi, manželia, si zobrali dva takéto pozemky, úver, kúpili si stavebné materiály. Sami si postavili dom. A v roku 1993 banke úver pokojne vrátili. Nominálne bol rovnaký, ale fakticky v tom čase predstavoval sumu menšiu ako mesačný plat. Zato hodinu jazdy od Moskvy majú dobrý dom, veľký pozemok.
Problém Ameriky je však v tom, že od roku 1981 vďaka umelo vyvolanému nárastu dopytu boli vybudované veľké výrobné kapacity, produkujúce ako tovary, tak služby. A nech si Wall Street teraz vyberie ktorýkoľvek variant, hyperinfláciu alebo nezapínanie tlačiarenského stroja, dopyt nevyhnutne klesne. Čo teraz robiť s týmito kapacitami?
 

1 2 3 > >>

Najčítanejšie na SME Ekonomika