Utorok, 25. september, 2018

Nápoj, ktorý prežil monarchiu i komunistov, vyrábajú už šesť generácií

Likér obsahuje zmes až 40 bylín.

V múzeu likérky Zwack je aj obrovská zbierka miniatúrnych fľaštičiek alkoholu. (Zdroj: Unicum)

Priamo v centre Budapešti je nenápadná tehlová budova, za ktorej bránami sa skrýva továreň na výrobu horkého likéru Unicum.

Hneď ako návštevník prejde bránou, ocitne sa na priestrannom dvore priemyselného objektu, citlivo zreštaurovaného so zachovaním industriálneho charakteru.

V objekte, ktorý patrí už šesť generácií rodine Zwackovcov, je okrem výroby aj múzeum, pivnice, kde svetoznámy likér dozrieva, a nechýbajú ani priestory na prednášky, malá premietacia sála a administratíva.

Ochrana receptu

Prehliadku začíname v muzeálnej výrobni, ktorá skôr pripomína lekáreň. V strede miestnosti je obrovský sud. Na jeho vrchu sú usporiadané niektoré bylinky, ktoré sa pridávajú do horkého likéru čiernej farby.

No ad for you

„Najlepšia ochrana receptúry je, že máte dôveryhodných zamestnancov a nikto z nich ju nepozná celú“

Ten obsahuje zmes až 40 bylín a nikto z pracovníkov vo výrobe nevie ich presný pomer.

Byliny firma odoberá od piatich stálych dodávateľov z celého sveta. Rodinný recept strážia mnísi v opátstve Pannonhalma neďaleko Győru.

„Najlepšia ochrana receptúry je, že máte dôveryhodných zamestnancov a nikto z nich ju nepozná celú,“ vysvetľuje pre Profit zabezpečenie rodinného pokladu Csaba Gulyás, certifikovaný bitter majster.

Proces výroby vraj poznajú len dvaja ľudia, aj to každý iba polovicu z neho. Členovia rodiny Zwackovcov miešajú bylinky, ktoré sa potom dostávajú do výroby.

Navyše, likér sa nevyrába celý na jednom mieste v Budapešti. Na zmätenie falšovateľov firma objednáva aj falošné ingrediencie a na vreciach s bylinkami sú len číselné kódy, a nie názvy rastlín.

No ad for you

Vo výrobni sú po stenách obrovské skrine s bylinkami ako v lekárni a nechýba ani destilovací stroj a vrecia s ďalšími ingredienciami.

Péter Zwack získl rodinný podnik späť po znárodnení a obnovil jeho slávu. (zdroj: Unicum)

V pivnici

Po privoňaní k niektorým z nich schádzame do pivnice, kde likér zreje až pol roka. Tam sa dozvedáme o jeho výrobe. Základ vyzerá jednoducho. Tvorí ho kukuričný destilát, destilovaná voda, zmes byliniek, ktorá sa v alkohole maceruje, a 17 percent cukru. „To je norma, aby bol alkohol považovaný za likér,“ vysvetľuje nám sprievodkyňa.

Ročne vyrobia v malej rodinnej fabrike tri až štyri milióny litrov hustého čierneho likéru. V pivnici vidíme rady obrovských dubových sudov, z ktorých najstarší je ešte z roku 1937.

„Prežil druhú svetovú vojnu i nájazdy smädných ruských vojakov,“ dodáva s úsmevom sprievodkyňa.

Z niektorých sudov na ich povrch akoby presakovala čierna hmota podobná smole. Po ochutnávke spoznávame, že ide o koncentrovanú horkú esenciu z likéru.

No ad for you

„Naše sudy pijú likér, a nie ako pri víne, ktoré chytá farbu a chuť zo sudov,“ vysvetľuje sprievodkyňa. Ochutnávame likér priamo zo suda, ktorý je nefiltrovaný, trocha horkejší a arómou silnejší ako konečný produkt vo fľaške.

Sladší je likér s príchuťou slivky, ktorý zreje až rok a používajú sa doň sušené plody. „Kto obľubuje slivkový likér, nemá rád klasický horký a naopak. Tak sa značky nekanibalizujú,“ vysvetľuje nám neskôr pri degustácii Cs. Gulyás.

Až 70 percent produkcie rodinnej firmy tvorí klasický likér a len necelú tretinu slivkový.

Firemnou novinkou je zmes s tokajským šesťputňovým vínom s názvom Riserva. Firma skúšala aj iné príchute, napríklad marhuľovú, ale na trhu sa neuchytili.

Zwackovská tradícia

Pivnice sa tiahnu popod celým nádvorím fabriky, kde sídli aj múzeum rodinnej firmy.

Zwackovci, židovská rodina pôvodom z Moravy, sa usadili v Budapešti ešte v 18. storočí.

Rodinná tradícia podľa legendy siaha až do roku 1790, keď prvý známy príslušník rodiny, istý doktor Zwack, dvorný lekár na cisárskom dvore, namiešal bylinný likér pre cisára Jozefa II. Ten po degustácii povedal: „Das ist ein unicum.“ A meno likéru bolo na svete.

Firma Zwack Company však vznikla až v štyridsiatych rokoch 19. storočia a registrácia značky nastala až v roku 1883.

Zakladateľ firmy József Zwack už vtedy pochopil, že okrem kvalitného produktu potrebujú aj marketing.

Na prelome 19. a 20. storočia začali vyrábať plagáty v spolupráci s najlepšími umelcami. Veľmi populárna je reklama s topiacim sa mužom, ktorý vidí plávať fľašu likéru a cíti sa zachránený.

Túto kresbu sme si všimli aj na fasáde jednej z budov továrenského komplexu, kde sa firma presťahovala na konci 19. storočia.

V tomto období už firma patrila k významným liehovarom v Rakúsko-Uhorsku a produkovala viac ako dvesto druhov destilátov. Známa bola tiež ich marhuľovica, ktorá neskôr zachutila aj britskému princovi Eduardovi VIII. Po smrti zakladateľa firmy Józsefa prevzali vedenie fabriky jeho synovia Béla a János.

Líker je známy aj podľa baňatej fľaše a zlatého kríža. (zdroj: Jozef Ryník)

Osobitý tvar a logo

Fľaša v tvare guľatej destilačnej banky sa stala významným poznávacím znakom firmy.

Logo obsahovalo najprv červený kríž na bielom pozadí, čo bol znak liečiva. V dvadsiatych rokoch 20. storočia ho firma zmenila na zlatý kríž, aby nemusela platiť za jeho používanie Červenému krížu.

V 30. rokoch, keď bola hospodárska kríza a prohibícia v USA, kam smerovala veľká časť exportu, sa Zwackovci podujali vyrábať aj žiarovky. Cez druhú svetovú vojnu liehovar poškodili bomby.

Rodina sa tesne po vojne usilovala o obnovenie nefunkčnej výroby a keď sa jej to podarilo, štát na čele s komunistami fabriku znárodnil.

Falošný likér

V roku 1948 preto museli Zwackovci emigrovať do Spojených štátov. Prvý utiekol Péter Zwack a za ním jeho otec János aj s originálom receptu na likér. Naopak, strýko Béla ostal v Maďarsku.

Dostal prácu ako obyčajný robotník vo svojej bývalej továrni, kde sa komunisti snažili vyrábať likér podľa nepravého receptu.

Bélu napokon vysídlili na vidiek ako nepohodlného buržuja a nepriateľa robotníckej triedy.

Neskôr emigroval do Talianska, kde opäť vyrábal likéry. Zwackovci mali v USA plán znova rozbehnúť výrobu likéru aj iných destilátov s firmou Kraus Brothers. Po čase však zistili, že táto firma tajne obchoduje s komunistami v Maďarsku.

János a Péter si po čase značku Zwack Unicum zaregistrovali a na súde v roku 1958 dosiahli, že v Maďarsku sa likér nemohol predávať pod menom Zwack.

Po smrti Jánosa a Bélu prevzali rodinný biznis ich manželky Vera a Dodo (Dorotha). Syn Péter Zwack sa venoval predaju vína a destilátov. Od 70. rokov, keď zomrela jeho teta Dodo, sa presťahoval do Talianska, kde sa začal venovať rodinnému biznisu a dočasne vyrábal mätový likér.

Fabrika na výrobu horkého likéru Unicum je priamo v centre Budapešti. (zdroj: Unicum)

Návrat do vlasti

Tesne pred pádom komunistického systému v Maďarsku sa P. Zwack vrátil do vlasti a spolu s obchodným partnerom Emilom Underbergom kúpil späť časť rodinnej firmy, ktorú riadil spolu so štátnym podnikom.

Po páde komunizmu dvojica podnikateľov kúpila od štátu aj zvyšných 50 percent podniku. Vyhrali v privatizácii nad írskym gigantom Guiness. Dnes majú rodiny Underbergovcov a Zwackovcov tesnú majoritu v spoločnosti, takmer polovica patrí britskej firme Diageo, ktorá sa zameriava na predaj prémiového alkoholu.

P. Zwack sa stal vo vlasti veľmi známym podnikateľom a aj veľvyslancom Maďarska v USA. Jeho recept na úspech bol v dodržiavaní tradície a nevzdávaní sa. „Táto firma je iná ako medzinárodné koncerny. Má tradíciu, čo je dôležitá esencia podnikania,“ tvrdí Cs. Gulyás, ktorý pätnásť rokov pracoval aj s P. Zwackom a dnes spolupracuje s jeho synom Sándorom. Ten sa stal v roku 2008 členom predstavenstva a v rodinnom biznise pracuje aj jeho sestra Izabella.

Degustácia a múzeum

Napokon sa zúčastňujeme na degustácii likéru, kde spoznáme horkosť i sladkosť slivkového a tokajského druhu. Pred odchodom si prezeráme firemné múzeum, ktoré je aj históriou rodiny Zwackovcov. Zaujme nás najmä záplava fliaš s likérom aj s inými destilátmi, ktoré firma buď vyrábala, alebo stále vyrába.

Nechýba ani obrovská zbierka okolo 20-tisíc miniatúrnych fliaš s alkoholom a rôznymi likérmi, ktoré firma začala vyrábať ešte v tridsiatych rokoch pre americký trh. Rodinu a jej spätosť s likérom tam cítiť na každom rohu.

No ad for you