Piatok, 16. november, 2018

V školách vzniká rivalita, deti sa neučia spolupracovať

Deti by mali vedieť spolupracovať a slovenské školy by nemali byť nadstavené len na výkon, tvrdí psychologička a lektorka efektívneho rodičovstva Miriam Bieliková.

Miriam Bieliková s rodinou (Zdroj: Archív Miriam Bielikovej)

Ako by mala vyzerať ideálna škola?

Deti nepotrebujú veľké množstvo informácií, lebo sú v dnešnom svete nimi zahltené, skôr sa ich potrebujú naučiť selektovať. Ďalej by sa mali naučiť nie byť jednotlivcom, ktorý sa derie dopredu, ale vedieť spolupracovať.

Prečítajte si tiež: Škola, ktorá učí svojich žiakov inak

Toto v našom školstve chýba, škola je nastavená na výkon. Takže deti možno vedia dobre bojovať, ale nevedia spolupracovať. Ďalšia vec sú komunikačné zručnosti – schopnosť povedať slušne, asertívne, s čím prichádzam ja, s čím ty a dať to dokopy.

A tiež riešenie konfliktov. Malo by to byť tak, aby ich neriešil učiteľ, ale aby do toho boli deti zahrnuté, aby si samy tým procesom prešli.

Je to aj o potrebe pochopiť, čo sa má v škole diať a prečo?

Aj o tom, ale je to aj o hlbšom vzájomnom pochopení. Napríklad staršej dcére som zo začiatku vôbec nerozumela a dostávali sme sa do konfliktov.

(zdroj: Archív M. Bielikovej)

Hľadala som riešenie a dostala som sa ku kurzom efektívneho rodičovstva. Najskôr som na sebe veľa pracovala a keď sa mi podarilo zmeniť prístup a komunikáciu s dcérou, vnímala som okamžitú zmenu v jej správaní.

Nehovorím, že je to zázračná metóda, chce to veľa práce, a nie vždy sa nám stopercentne darí, ale vidím na deťoch zmeny. Sú úprimnejšie, neboja sa hovoriť o svojich pocitoch.

Dcéra chodí do tradičnej školy?

Áno, je piatačka, a keď začala školskú dochádzku, vtedy v Nitre ešte taká škola ako Makovičky nebola. Nehovorím, že nie som s jej školou spokojná, ale vidím tam vplyvy, ktoré mi nesedia.

Tlak na výkon, niektoré deti sú zaškatuľkované a keď niekto veľmi vytŕča, vzniká zbytočná rivalita namiesto toho, aby sa učili spolupracovať a komunikovať.

Preto ste hľadali alternatívu aspoň pre ďalšie deti?

Áno. Náš stredný syn Peťko je citlivý chlapec s obrovskou fantáziou a nechcela som, aby o to prišiel. Okrem toho viem, že neznáša tlak, vtedy ide okamžite do odporu.

Ako ste sa dostali k nitrianskej súkromnej škole Makovičky?

Hľadali sme školu, ktorá bude pokračovať v tom, čo robíme doma. To znamená, že sa snažíme rešpektovať dieťa také, aké je, s jeho potrebami i pocitmi. Aj komunikáciu máme trochu inú, nie autoritatívnu.

Najväčšie obavy som mala z toho, že v klasickej škole je neustály tlak na to, ako a kedy sa deti musia niečo naučiť. Bála som sa, že by sa zasekol a už by som ním nepohla.

Vyučovanie v Makovičkách (zdroj: Katarína Bukerová)

V Makovičkách vidím presný opak. Napríklad, keď išiel do školy, nevedel písať ani čítať, a už koncom októbra, hoci mali prebraných ešte len päť-šesť písmen, začal nám doma sám písať odkazy.

Na koši na bielizeň som si našla veľký papier s inštrukciou: Pred praním vybrať všetko z vreciek. Keď bol tatino chorý, na radiátor mu prilepil odkaz: Rýchlo sa uzdrav, ľúbime ťa. Síce s chybami a slová bez medzier, ale bolo to super.

A v novembri napísal dokonca malú knižku. Pre mňa je to znak toho, že škola nebrzdí jeho rozlet, ale podporuje to dobré, čo v ňom je. Je však veľa rodičov, podľa ktorých je klasická škola lepšia, lebo si deti od začiatku zvyknú, že sa musia prebíjať.

Myslím si, že asi majú strach z niečoho neznámeho, ja som tiež mala, kým som si nevyskúšala inú výchovu na vlastnej koži. Mnohí si myslia, že dovolím dieťaťu všetko a bude mi skákať po hlave. Ale je to presne naopak.

Rodič – a v škole učiteľ – nie je autoritou z pozície sily a moci, ale z pozície dôvery. Je poriadny rozdiel v tom, keď buchnem po stole a poviem "Urobíš to, lebo som povedala!", ako keď si to vydiskutujeme a dieťa nám dôveruje.

Dieťa si tiež musí konať svoje povinnosti a niekedy je to nepríjemné, ale rodič to musí zvládnuť. Viem, že aj rodičia, ktorí vychovávajú deti klasicky, chcú pre ne zrejme to najlepšie.

Ale keď im to ukážem v praxi, tak zistia, že ich metódy zväčša nevedú k cieľom, ktoré si predstavujú. Dieťa sa možno naučí držať ústa a krok a urobí to, o čo ho rodič žiada, ale spolu s tým sa učí aj mnoho iných vecí.

Napríklad tlačia na dobré známky, lebo si všetci myslia, že keď sa dieťa dobre učí, môže ísť na lepšiu školu a potom si nájde lepšie zamestnanie a bude mať ľahší život.

Ale pod tlakom sa dieťa neučí pre vedomosti, ale aby malo jednotky. A ak na to nemá, naučí sa používať spôsoby, ktoré síce vedú k jednotkám, ale nie k vedomostiam.