Bratislava 1. júna (TASR) - Prípadné zaostávanie Slovenska v smerovaní do Európskej menovej únie (EMÚ) by znamenalo stratu konkurenčných výhod spojených s členstvom v EMÚ. Uvádza Národná banka Slovenska vo svojej správe, ktorú prerokuje vláda na svojej budúcotýždňovej schôdzi.
Táto skutočnosť by podľa NBS predstavovala negatívny signál pre finančné trhy a investorov. Centrálna banka totiž na základe hodnotenia pozitív a negatív budúceho členstva Slovenska už niekoľkokrát deklarovala podporu za skorý vstup do EMÚ. Ako hlavné výhody členstva SR vidí NBS v znížení nákladov na konverziu meny pre slovenských občanov a podniky a odstránenie kurzového rizika slovenskej koruny voči euru. Kurzové riziko totiž v súčasnosti zvyšuje cenu zahraničného kapitálu až o 2 % ročne.
Za najväčšiu nevýhodu členstva v EMÚ sa podľa NBS považuje strata nezávislej menovej politiky. Táto skutočnosť je argumentovaná tým, že prijatie spoločnej meny znemožní na nastolenie rovnováhy použiť kurz v dôsledku nedostatočnej konkurencieschopnosti ekonomiky. Existujú tiež obavy, že stabilizačné úsilie, ktoré vedie k znižovaniu inflácie, môže ohroziť hospodársky rast.
Podľa NBS významným argumentom pre čo najskoršie začlenenie Slovenska do eurozóny je mimoriadna otvorenosť jeho ekonomiky a výrazná orientácia vývozu na trh EÚ, kam smeruje viac ako 60 % exportu SR. V prípade začlenenia sa terajších kandidátskych krajín do EÚ a EMÚ, by SR vyvážala do týchto krajín až 90 % zo svojho celkového exportu.
Kľúčový faktor, ktorý musí podľa NBS ešte Slovensko vyriešiť pri smerovaní do EMÚ, je zníženie fiskálneho deficitu pod úroveň 3 % HDP. Centrálna banka preto podporuje čo najrýchlejšiu realizáciu krokov, ktoré sú potrebné pre ozdravenie a konsolidáciu verejných financií. Podporuje tiež prijatie potrebných reforiem, ktoré túto konsolidáciu spravia udržateľnou.
Pre úspešné začlenenie sa do EMÚ však musí Slovensko splniť maastrichtské kritériá, podľa ktorých nesmie byť inflácia vyššia o 1,5 % ako priemerná miera inflácie troch krajín EÚ s najnižšou infláciou. Pomer plánovaného alebo skutočného rozpočtového deficitu k HDP nesmie byť vyšší ako 3 % a pomer vládneho dlhu k HDP nesmie prevýšiť 60 %, respektíve sa nesmie zvyšovať. Úroková miera nesmie byť vyššia o 2 % než priemerná úroková miera troch krajín EÚ s najnižšou mierou inflácie. Počas členstva slovenskej meny v systéme ERM2 nesmie pohyb výmenného kurzu v rámci fluktuačného pásma prekročiť +/-15 % a taktiež nesmie príslušná krajina devalvovať voči mene žiadneho členského štátu.
