ezniciam SR (ŽSR), Železničnej spoločnosti (ZSSK) a Slovenským elektrárňam (SE) v celkovej výške 114,601 mld. Sk, za ktoré bude musieť štát zaplatiť spolu 55,132 mld. Sk. Riziko realizácie štátnych garancií za železničné spoločnosti kvantifikuje MF v 100-percentnej výške istín úverov, pri SE ocenilo MF riziko na úrovni 30 % z istín úverov so štátnou zárukou.
Ako vyplýva zo správy MF o čerpaní a rizikách úverov so štátnou zárukou, splácanie štátom zaručených úverov je rozložené do roku 2021 s výrazným maximom splátok v rokoch 2005, 2006 a 2007. Vysoké splátky ovplyvňujú podľa MF splátkové kalendáre pre SE s najväčšími splátkami v rokoch 2003 až 2006, ŽSR v roku 2007 a 2014 a jednorazové splátky úverov poskytnutých Vodohospodárskej výstavbe, š.p. na dostavbu vodných diel Gabčíkovo a Žilina v roku 2006. V štátnom rozpočte na tento rok sa však podľa MF nevyčlenila rezerva na štátne záruky. V roku 2003 sú splatné garancie v objeme 13,9 mld. Sk s najväčším objemom splátok v druhom a štvrtom štvrťroku, kedy sú splatné záväzky SE a ŽSR.
Za obdobie rokov 1990 až 2002 zostali z prevzatých štátnych garancií za bankové úvery nesplatené k ultimu minulého roka záväzky štátu vo výške 137,83 mld. Sk. Istina z toho tvorila 98,666 mld. Sk a úroky 39,163 mld. Sk. Do konca minulého roku sa pritom podľa MF využívalo nahradzovanie priamych výdavkov štátu úvermi so štátnou zárukou, čo viedlo k odďaľovaniu finančných problémov štátu a dlžníkov a k narastaniu finančných nákladov dlžníkov. V roku 2001 a 2002 sa pritom preberanie štátnych záruk orientovalo na odvrátenie najväčších rizík cross defaultov v SE a v ŽSR. V budúcnosti by mal štát poskytovať garancie len na rozvojové programy a projekty umožňujúce zapojenie predvstupových fondov a zdrojov EÚ, keďže v zmysle metodiky ESA 95 sa poskytovanie štátnych záruk verejným podnikom bude započítavať do vládneho dlhu.
