spoločnosťami v SR, Maďarsku a Poľsku. Prejavuje sa to napríklad vo zvýšenej miere využívania automobilu na nákupy: veľmi často jazdí autom nakupovať 27 % Čechov, oproti tomu len 16 % Poliakov, 15 % Maďarov a 14 % Slovákov.
Výsledky prieskumu ukazujú, že neexistuje homogénny model nákupného správania, ktorý by bolo možné aplikovať na celý stredoeurópsky región. Odlišnosti sú do značnej miery podmienené rozdielnou úrovňou a stavom vývoja maloobchodnej siete a sú tiež odrazom nákupných zvyklostí príslušnej populácie a lokálnych preferencií. Ako TASR informoval riaditeľ spoločnosti INCOMA Tomáš Drtina, cieľom prieskumu bolo okrem iného zmapovať, či existuje "stredoeurópsky zákazník".
Hypermarkety a supermarkety dosahujú najväčšiu mieru preferencií v ČR. Zatiaľ čo tieto predajne uvádza ako svoje hlavné nákupné miesto potravín celkovo 49 % českých domácností, v Maďarsku je to 32 %, na Slovensku 28 % a v Poľsku len 17 %. V Maďarsku a Česku sú tiež veľmi obľúbené diskontné predajne.
Na Slovensku zatiaľ stále hrajú kľúčovú úlohu malé samoobsluhy, v ktorých väčšinu výdavkov za potraviny realizuje polovica domácností (v ČR 23 %). V Poľsku zostáva jednoznačne dominujúcim typom predajne malý pultový obchod, ktorý predstavuje hlavné nákupné miesto pre takmer tri pätiny populácie (v SR 17 % a v ČR 8 %).
Zreteľné rozdiely sú v úrovni organizačnej koncentrácie obchodných štruktúr. Zatiaľ čo do piatich najnavštevovanejších reťazcov v ČR sa sústreďuje záujem celkovo 44 % domácností a na Slovensku 42 %, v Maďarsku je to zatiaľ 33 % a Poľsku len 21 % domácností.
Spotrebitelia v ČR a Maďarsku sú so svojimi nákupnými podmienkami výrazne spokojnejší ako ich kolegovia v Poľsku a na Slovensku, čo súvisí s úrovňou maloobchodných sietí v týchto krajinách. Zákazníci zo všetkých sledovaných krajín na prvé priečky rebríčka faktorov, rozhodujúcich o výbere nákupného miesta, umiestnili čerstvosť a kvalitu tovaru a cenovú úroveň, na ďalších pozíciách sa už poradie v jednotlivých krajinách líši.