e možné riešiť na úkor platov zdravotníckych pracovníkov. Dôsledkom toho podľa Gajdošíka je, že lekári i zdravotné sestry odchádzajú za lepšie platenou prácou do väčších miest alebo do zahraničia. Neziskové organizácie, na ktoré sa nemocnice transformovali, svojim pracovníkom dávajú nižšie platy. "Umožňuje to Zákonník práce, zatiaľ čo v príspevkových organizáciách platí zákon o verejnej službe, kde sú platy podľa tabuliek," dodal Gajdošík. Podľa neho sa príjmy lekárov v niektorých zariadeniach takto znížili o 10 až 15 tis. Sk.
Podľa predsedu Lekárskeho odborového združenia Mariána Kollára prijímané zákony neriešia kľúčový problém rezortu, teda nedostatok peňazí. Zavedenie poplatkov nepovažuje Kollár za efektívne. Prostriedky, ktoré sa od pacientov vyberú, nebudú v dostatočnej výške, aby mali výrazný dopad na finančnú situáciu rezortu. "Pán minister deklaroval, že zavedenie poplatkov je určitým psychologickým obmedzením, aby si ľudia rozmysleli, či musia ísť k lekárovi. Myslím, že na reformný zákon je to príliš málo," konštatoval Kollár.
Predseda lekárskych odborov kritizoval aj pripravované zákony o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach. Jedným zo zásadných problémov je podľa neho, že sa neuvažuje o odpojení rozpočtu zdravotných poisťovní od štátneho rozpočtu. Spochybnil aj transformáciu zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti. "Zdravotníctvo je posledným rezortom, kde sa za poskytované služby neplatia skutočné, trhové ceny. Preto je nemysliteľné, aby vstúpili na skutočný trh," uzavrel Kollár.