Bratislava 27.apríla (TASR) - Približne 17,3 % by mala počas prvých 6 mesiacov tohto roka dosiahnuť priemerná mesačná miera evidovanej nezamestnanosti v SR. Priemerný počet ľudí registrovaných na úradoch práce by mal predstavovať zhruba 485 000. V správe, ktorá mapuje vývoj sociálnej situácie Slovákov za minulý rok, to odhaduje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSV) SR.
Podľa jeho údajov sa vlani priemerný počet evidovaných nezamestnaných mierne znížil o 1,4 % na 513 167 ľudí. Priemerná miera evidovanej nezamestnanosti, počítaná z disponibilných evidovaných nezamestnaných, tak dosiahla 17,82 %, teda o 0,4 percentuálneho bodu menej ako rok predtým. Negatívnymi javmi však aj vlani zostali dlhodobá nezamestnanosť a fakt, že najväčší podiel v armáde nezamestnaných tvorili mladí ľudia vo veku 15 až 29 rokov. Tí sa na celkovom počte nezamestnaných stále podieľali takmer 39 %, hoci tento podiel oproti roku 2001 klesol o 2,5 bodu. Na druhej strane sa zhoršovalo aj uplatnenie skôr narodených - nad 50 rokov, ktorých podiel na celkovom počte registrovaných nezamestnaných vzrástol o 1,6 bodu na 15,5 %. Priemerné obdobie trvania evidencie nezamestnaných sa na medziročnej báze predĺžilo o 0,2 mesiaca. Z hľadiska regiónov sa v minulom roku ešte prehĺbila diferenciácia medzi okresom s najvyššou a najnižšou mierou nezamestnanosti, a to takmer o 3 body.
Ako ďalej vyplýva z uvedenej správy, ktorou sa bude zaoberať vláda SR, vývoj nezamestnanosti sa podpísal aj na životnej úrovni Slovákov. Na dávky sociálnej pomoci bolo odkázaných v priemere 618 200 osôb, teda 11,5 % obyvateľstva. Je to o 0,2 bodu menej ako rok predtým. Poberateľov dávky bez ich rodinných príslušníkov bolo v priemere vyše 320 000. Podstatnú časť poberateľov dávok sociálnej pomoci (asi 90 %) tvorili nezamestnaní evidovaní na úradoch práce, pričom o prácu väčšinou prišli bez vlastného zavinenia. Naďalej pretrvávali hlboké medziregionálne rozdiely. Najkritickejšia bola situácia v Košickom kraji, kde sa v hmotnej núdzi nachádzala takmer pätina obyvateľstva. Nad celoslovenským priemerom sa tento podiel pohyboval aj v Prešovskom (16,1 %), Banskobystrickom (14,6 %) a Nitrianskom (12,2 %) kraji. V Bratislavskom kraji bolo naproti tomu na sociálne dávky odkázaných len 2,5 % obyvateľov.
Priemerná mesačná výška dávky predstavovala vlani 2 970 Sk, čím sa oproti roku 2001 zvýšila o 52 Sk. Štát na ne vynaložil 11,43 miliardy Sk, čo predstavuje zhruba 0,4-% medziročné navýšenie.