ky hradené priamo obyvateľstvom viac ako strojnásobili a kapitola Ministerstva zdravotníctva SR (MZ) vzrástla o dve tretiny. Pritom za rovnaké obdobie počet ukončených prípadov práceneschopnosti klesol o 15 %, počet lôžok v zdravotníckych zariadeniach sa znížil o desatinu, ale vzrástol o desatinu počet ambulantných ošetrení a o tretinu sa zvýšil počet lekárov. Vyplýva to práce týkajúcej sa inflácie zdravotníckych nákladov v SR, ktorú na Študentskom vedeckom fóre Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v sekcii mladých doktorandov prezentoval Martin Felbaba.
Autor konštatuje, že výdavky zdravotných poisťovní vzrástli v uvedenom období z 25,2 mld. Sk na 47,7 mld. Sk, pričom za lieky sa zvýšili zo 7 na 15,8 mld. Sk. Výdavky občanov sa zvýšili z 1,8 mld. Sk na 6 mld. Sk, z toho za lieky z 1,02 mld. Sk na 3,3 mld. Sk. Všeobecnú infláciu kopírovali len výdavky štátneho rozpočtu, ktoré sa v prípade kapitoly MZ zvýšili z 10,4 mld. Sk na 17,3 mld. Sk. Z toho osobné náklady vzrástli z 543 mil. Sk na 688 mil. Sk, čiže o štvrtinu, bežné transfery sa zvýšili z 8,5 mld. Sk na 13,3 mld. Sk, ale kapitálové výdavky sa pohybovali od 2 mld. Sk do 2,5 mld. Sk a kapitálové transfery nefinančným subjektom kolísali od 1,5 mld. Sk do 2,36 mld. Sk. Počet ukončených prípadov práceneschopnosti klesol z 81,2 tis. na 67 tis., počet ambulantných ošetrení kolísal od 72 tis. do 87 tis. prípadov, počet lôžok klesol zo 61 tis. na 54,8 tis., lekárov pribudlo takmer 6 tis. a v roku 2001 ich bolo 20 430.
Ako autor podčiarkuje, vývoj výdavkov štátneho rozpočtu na zdravotníctvo závisí viac od momentálnej finančnej sily štátu ako od objektívnych potrieb rezortu. Za hlavné dôvody inflácie zdravotníckych nákladov M. Felbaba považuje všeobecnú infláciu, šokové zvyšovania cien energií a monopolizáciu štruktúry odvetvia zdravotnej starostlivosti. Súčasne za otvorenú otázku považuje efekt vynaložených výdavkov na zdravie občanov.