Bratislava 18. apríla (TASR) - Vybudovanie Moravskej vodnej cesty (MVC) a Vážskej vodnej cesty (VVC) sú priority Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR v oblasti ďalšieho smerovania vodnej dopravy na Slovensku.
"Nakoľko Dunaj považujeme, abstrahujúc od dolného stupňa vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros, za ukončený, prioritou ostáva Váh a Morava," uviedol pre TASR riaditeľ odboru vodnej dopravy MDPT Vladimír Haviar.
Ciele vodnej politiky zadefinovala koncepcia rozvoja vodnej dopravy spracovaná rezortom a schválená v roku 2000 vládou.
Odpoveď na otázku, či bude rieka Morava splavnená v celej dĺžke jej slovenského toku však nezávisí iba od Slovenska. Táto alternatíva je totiž len jednou z troch, ako napojiť Českú republiku (rieky Labe a Odra) na Dunajskú vodnú cestu (DVC). Pre MDPT je však najprijateľnejšia, nakoľko by umožnila napojenie priemyselnej zóny na Záhorí na vodnú dopravu.
Projekt VVC, ktorý definuje samotná vládna koncepcia, je rozdelený na štyri úseky. Ide o úseky Komárno - Sereď s dĺžkou 98 km, Sereď - Púchov (120 km), Púchov - Žilina (41 km) a samotné 98-kilometrové prieplavné prepojenie medzi Žilinou a Bohumínom. Prieplav by sa mal od Žiliny po Čadcu viesť cez koryto rieky Kysuca. Za Čadcou má jeho trasa prechádzať do umelého kanála, smerujúceho do Jablunkovského priesmyku a do údolia rieky Olše už na území ČR. Mal by sa ukončiť vyústením do rieky Odra pri Bohumíne. Na slovenskej strane by išlo celkovo o 16 stavieb, na českom území rovnako o 16 stavieb a 9 stavieb by sa muselo realizovať aj v Poľsku.
"Medzi Žilinou a Komárnom je už Váh skanalizovaný, sú vybudované vodné diela, ale nemajú vybudovanú technológiu ovládania plavebných komôr," hovorí V. Haviar a dodáva, že každý rok omeškania predražuje vodný systém o 3 až 4 %. Hoci je prvá etapa VVC (Komárno - Sereď) v súčasnosti v skúšobnej prevádzke, pre širokú verejnosť ostáva zatvorená. "Nie je totiž poriadne vytýčená a nedostatočne sú zabezpečené aj niektoré vodné prietoky," hovorí V. Haviar. Do Serede môžu plávať lode, ktoré bežne vidieť aj na Dunaji. "Čím vyššie sa však pohybujeme k Žiline, tým trieda vodnej cesty klesá, čo znamená, že rieka je prístupná pre menšie zostavy plavidiel. Úsek Žilina Odra je momentálne podľa neho v rovine science-fiction, vybudovať treba v podstate všetko. So začiatkom výstavby vodného kanála v tomto úseku počíta koncepcia po roku 2025.
Marketingový prieskum vykonaný v predminulom roku poukázal na to, že Vážskou vodnou cestou by slovenské subjekty mohli v rokoch 2001 až 2010 realizovať prepravu tovarov v objeme 2,3 až 2,7 milióna ton ročne. Jeho prepojením na Odru by táto cesta nadobudla medzinárodný význam.
Nakoľko financovanie vodných diel je podľa V. Haviara veľmi náročné, nebude možné bez spolupráce štátneho rozpočtu so súkromným kapitálom, prípadne európskymi fondmi. Podľa neho by bolo treba zjednotiť aj kompetencie, pretože kým oblasť vodnej cesty spadá pod Ministerstvo pôdohospodárstva, dopravu na nej reguluje MDPT.
Rieka Váh tvorí súčasť intermodálnych dopravných koridorov č. V. a VI. a dohody AGN ako národná vodná cesta medzinárodného významu. Dunaj ako koridor č. VII je podľa AGN klasifikovaný ako magistrálna vodná cesta - cesta medzinárodného významu.
