Viedeň 18. apríla (TASR) - Kúpna sila krajín strednej a východnej Európy KSVE) je naďalej výrazne pod úrovňou Rakúska. K tomuto výsledku dospela štúdia RegioPlan Consulting na tému "Východoeurópske krajiny v porovnaní 2003".
Najvyššiu hodnotu z východoeurópskych štátov dosiahlo Slovinsko s indexom kúpnej sily na obyvateľa 55,5 bodu. Slovinsko tak ako jediná krajina dosiahla viac než 50-% kúpnej sily Rakúska. Druhé miesto patrí Českej republike s 41,9 bodmi, za ňou nasleduje Chorvátsko s 35,5 bodmi a Maďarsko s 26,9 bodmi.
Na konci zoznamu sa nachádzajú popri pobaltských štátoch Litve a Lotyšsku aj Bulharsko a Rumunsko, kde kúpna sila predstavuje dokonca menej než 20 % rakúskej úrovne.
Vo veľkých mestách (predovšetkým v Prahe, Záhrebe, Varšave a Budapešti) je kúpna sila podľa štúdie omnoho vyššia ako na vidieku. Usadenie medzinárodných koncernov, dobrá infraštruktúra a relatívne vysoká ponuka pracovných miest ako aj výdavky turistov sú dôvodom obrovskej hospodárskej sily miest.
Pri porovnaní jednotlivých východoeurópskych krajín je rozdiel medzi východom a západom výrazný. Čím je krajina bližšie k Európskej únii (EÚ), o to je blahobytnejšia. K najbohatším štátom tak patrí Česká republika, Slovinsko, Maďarsko, ale aj Poľsko. Bulharsko a Rumunsko a pobaltské krajiny sú najchudobnejšie.
Zrejmé rozdiely medzi Rakúskom a východnými krajiny dokazuje RegioPlan aj pri analýze čiastkových oblastí. Priemerná rakúska domácnosť vydá približne 18 % na stravovanie (vrátane jedla mimo domova), zatiaľ čo táto hodnota v reformujúcich sa krajín dosahuje 27 (Slovinsko) až 50 % (Litva). Tento rozdiel bude ešte väčší, ak sa výdavky očistia o spotrebu mimo domu, nakoľko tento podiel je v Rakúsku omnoho väčší ako vo východnej Európe.
V oblasti bývania je vývoj úplne opačný. Priemerná rakúska domácnosť v tejto oblasti vydá 17 %. Chorvátska domácnosť 12 % a slovinská 11 %. Výdavky slovenskej domácnosti dosahujú so 7 % v tejto oblasti najnižšiu úroveň.