Bratislava 11. apríla (TASR) - Zmenami v systéme nemocenského poistenia (NP) by mali zamestnávatelia v budúcom roku na odvodoch ušetriť 2,36 miliardy Sk. Vyplýva to z prepočtov ministerstva práce, ktoré súvisia s návrhom nového zákona o sociálnom poistení.
Podniky by pritom mali usporiť aj napriek tomu, že podľa spomínaného návrhu budú od nového roka musieť zamestnancom počas prvých 10 dní choroby nahrádzať časť príjmu namiesto Sociálnej poisťovne, čo by ich malo stáť 3,52 miliardy Sk. Kompenzované to totiž budú mať znížením poistnej sadzby do nemocenského fondu poisťovne o dva percentuálne body. Tá tak bude predstavovať 1,4 % z hrubých miezd zamestnancov a zamestnávatelia by mali do fondu odviesť asi 4,1 miliardy Sk. Ak by v platnosti zostala súčasná legislatíva s odvodmi na úrovni 3,4 %, zaplatené poistné za pracovníkov by predstavovalo takmer 10 miliárd Sk, informoval novinárov štátny tajomník ministerstva práce Michal Horváth.
Ten pritom očakáva, že úspory podnikov budú ešte výraznejšie, keď sa vďaka novej legislatíve podarí zredukovať mieru zneužívania nemocenského systému. To sa týka najmä ľudí s podpriemernými mzdami, ktorí pri dnešnom nastavení dávok dostávajú počas práceneschopnosti (PN) nemocenské takmer na úrovni ich platu a viac sa im tak oplatí zostávať doma, ako robiť. Podľa nového by počas prvých troch dní mali zamestnávatelia nahrádzať len 18 % príjmu a ďalších sedem dní 55 %. V tejto výške bude potom od 11. dňa vyplácať nemocenské dávky aj Sociálna poisťovňa. Faktorom k zníženiu počtu ľudí, zneužívajúcich nemocenský systém by pritom podľa M. Horvátha malo byť aj to, že podniky budú "maródky" svojich pracovníkov pozorne sledovať a tým, ktorí by boli na PN viacej ako v práci, môže hroziť vyhadzov. Dnes sa navyše na systéme priživujú aj samotní zamestnávatelia, keď na maródku posielajú ľudí, pre ktorých momentálne nemajú prácu.
Pre ľudí s priemernými a vyššími mzdami bude nový spôsob výpočtu nemocenských dávok spravodlivejší, pretože sa odstráni obmedzenie dávok na maximálne 245, respektíve 315 Sk na deň a tie budú závisieť len od mzdy, z ktorej sa platí poistné. Maximálny vymeriavací základ pre poistné odvody sa navyše zníži z 32 000 Sk na 1,5-násobok priemernej mzdy, teda momentálne niečo cez 20 000 korún. "Občania, ktorí budú platiť z tohto základu, dostanú pri celomesačnej pracovnej neschopnosti asi 11 000 Sk," hovorí M. Horváth. V starom systéme by ich mesačne nemocenské dávky predstavovali najviac 6 800 korún.
Tí, ktorí chcú mať istotu, že výpadok ich príjmov počas choroby nebude taký veľký, sa môžu podľa Horvátha už aj teraz pripoistiť v komerčnej poisťovni. Zákon navyše nevylučuje, aby prosperujúce podniky poskytovali svojim zamestnancom aj vyššie dávky, ako 18 , respektíve 55 %. "Tu sa vytvára priestor pre odborové organizácie," skonštatoval. Zároveň vylúčil, že by zamestnávatelia mohli odmietnuť vyplácať PN, ktorú vypísal lekár. "Ak sa ukáže, že niektorý doktor vypisuje PN neoprávnene, do úvahy prichádza aj trestný zákonník, ktorý pozná trestný čin poistného podvodu," zdôraznil.
Priemerné percento PN na Slovensku dosiahlo vlani takmer 4,7, čo znamená, že kvôli práceneschopnosti chýbalo denne na pracoviskách 4,7 % zamestnancov. Najviac prípadov aj s najdlhšou dobou trvania pritom vykázal Prešovský kraj, kde na 100 poistencov v minulom roku pripadalo až 76 chorých, pričom každý čerpal PN v priemere 30 dní. V Bratislavskom kraji zaznamenali len 49 prípadov na 100 klientov Sociálnej poisťovne s priemernou PN v trvaní 26 dní.