Bratislava 31.marca (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR budú iniciovať stretnutie kompetentných predstaviteľov rezortu práce a financií s predsedami samosprávnych krajov, ktorí by mali získať informácie, ako postupovať pri financovaní zariadení sociálnych služieb.
Uviedla to podpredsedníčka NR SR Zuzana Martináková po pracovnom rokovaní zákonodarcov so zástupcami ministerstiev práce a financií a Bratislavského a Žilinského samosprávneho kraja, ktoré bolo zamerané na finančné problémy neštátnych sociálnych zariadení.
Tie sa podľa Z. Martinákovej objavujú aj napriek tomu, že pri schvaľovaní tohtoročného štátneho rozpočtu poslanci navýšili účelové prostriedky pre neštátne zariadenia o 150 miliónov Sk na takmer 495 miliónov Sk tak, aby im vyššie územné celky (VÚC) mohli poskytnúť na prevádzku 100-% dotáciu. Problém je v tom, že tieto prostriedky dostali VÚC v jednom balíku prostriedkov na sociálne služby ako také a nebolo rozlíšené, že spomínané navýšenie je účelovo viazané pre neštátne zariadenia.
"Podľa dostupných informácií je výsledkom to, že VÚC sa snažia najskôr zastabilizovať bývalé štátne zariadenia, ktoré prešli do ich zriaďovateľskej pôsobnosti, a pre neštátne zariadenia vyčleňujú len to, čo im zostane," vysvetlila problém podpredsedníčka.
V Žilinskom samosprávnom kraji napríklad dostali neštátne zariadenia na svoju činnosť príspevok 31,5 milióna Sk, čo je na úrovni 90-% krytia. Zástupcovia odboru sociálnych vecí kraja však informovali, že predsedu VÚC požiadali o prerozdelenie pridelených peňazí na sociálne služby.
Odchýlky vo financovaní štátnych a neštátnych subjektov môžu spôsobovať aj nákladové štandardy, od ktorých sa odvíja dotácia pre neštátne domovy dôchodcov a detské domovy. Tie totiž odzrkadľujú situáciu ešte z roku 2000, pričom náklady odvtedy vzrástli najmenej o 25 %. Podľa Marcely Šipošovej z rezortu práce bude preto potrebné spracovať finančné a kvalitatívne štandardy tak, aby boli finančné toky objektívne rovnako pre bývalé štátne aj neštátne zariadenia poskytujúce sociálne služby. Poslanci NR SR chcú zároveň napomôcť dostatočnej informovanosti samospráv o tom, ako majú postupovať, aby sa obdobná situácia už neopakovala, a požiadať ministerstvo práce, aby spracovalo potrebné metodické pokyny.
Ako zdôraznila Z. Martináková, financovanie neštátnych zariadení je pretrvávajúcim problémom, pričom po službách takéhoto charakteru je veľký dopyt. Dlhodobým zámerom v rámci reformy celého sociálneho systému preto bude, aby sa k sociálnym zariadeniam pristupovalo rovnako bez ohľadu na ich zriaďovateľa. "Ako poslanci budeme dohliadať na to, aby boli prijaté také štandardy, že klient, ktorý potrebuje sociálnu službu, bude financovaný zo štátneho rozpočtu rovnako," uviedla.
Zariadenia sociálnych služieb prešli do zriaďovateľskej a samosprávnej kompetencie obcí, miest a samosprávnych krajov od 1. júla minulého roka. Od januára tohto roka prebehla aj decentralizácia opatrovateľskej služby v domácnostiach.
