Na medzinárodnej konferencii v Mníchove to vyhlásil tajomník Ruskej rady bezpečnosti Sergej Ivanov. "Očakávame, že západné krajiny budú demonštrovať porozumenie voči našim finančným problémom," povedal. "Odmietnutím možnosti vzdať sa časti zisku dnes môžete dostať výsledok, ktorý v konečnom dôsledku bude omnoho drahší a nie iba z politického hľadiska. Ako všetci vieme, za politiku sa platí," poznamenal.
Rusko dlží krajinám združeným v Parížskom klube veriteľov asi 38,7 miliardy USD, pričom najväčšia časť z tejto sumy pripadá na Nemecko. "Chcel by som vám pripomenúť, že od roku 1992 zaplatilo Rusko svojim veriteľom viac ako 18 miliárd USD z bývalého sovietskeho dlhu, vrátane 12,3 miliardy USD nahromadených úrokových splátok," vyhlásil S. Ivanov. "Väčšina týchto splátok bola de facto za dlhy ostatných republík bývalého ZSSR, ktoré svojim veriteľom neplatia nič." Reagoval tým na fakt, že Moskva po rozpade sovietskej veľmoci na seba prevzala dlh ZSSR v plnej výške.
Rusko v uplynulých týždňoch lobovalo za reštrukturalizáciu svojho dlhu i keď sľúbilo, že ho zaplatí v plnej výške. Nemecko a ďalšie veriteľské krajiny Rusku odkázali, že má možnosti splácať svoje dlhy a preto neuvažujú o odpísaní ich časti. Moskva však argumentuje, že peniaze, ktoré smerujú na dlhovú službu, brzdia rozvoj ruskej ekonomiky. "Dnešný vyrovnaný ruský rozpočet je výsledkom našej tvrdej finančnej politiky, v dôsledku ktorej dôchodky a priemerné platy ostávajú na nižšej úrovni ako minimálna mzda a 30 % populácie žije pod hranicou chudoby," uviedol S. Ivanov. "Zároveň je však Rusko prakticky bez kompenzácie považované za súčasť riešenia viacerých medzinárodných problémov a tak prispieva k stabilnému rozvoju najhlavnejších členov G8," uzavrel.