Žilina 18.marca (TASR) - Tempo výstavby diaľnic, navrhované v Aktualizácii nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, považuje Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) za také pomalé, že sa môže stať brzdou jeho rozvoja. Na tlačovej besede o problematike výstavby diaľnic to dnes v Žiline konštatoval odborník Žilinskej univerzity (ŽU) v oblasti dopravy Ján Mikolaj.
ŽSK preto na dnešné rokovanie dopravnej komisie zastupiteľstva prizval odborníkov z praxe a predstaviteľov samosprávy. Komisia prijala stanovisko, v ktorom v prípade nedostatku finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu odporúča prednostne ich využívať na financovanie európskych koridorov E50 západ-východ a E75 sever-juh. V súlade s medzivládnymi dohodami medzi SR a Poľskou republikou (PR) žiada komisia dodržať termín - rok 2006 - ako termín dobudovania diaľnice D1 Ladce-Žilina a D3 Žilina-Skalité-hranica SR/PR, ktorá je súčasťou trasy Bratislava-Varšava.
V Žilinskom kraji je podľa J. Mikolaja najhoršia situácia na úsekoch Čadca-hraničný priechod Svrčinovec a na úseku Žilina-Martin, kde je kapacita dvojprúdovej cesty prekročená dvaapolkrát. Poukázal aj na úsek Ladce-Sverepec, ukončenie ktorého je naplánované na rok 2006. "Desať kilometrov za desať rokov, to je tempo rozvojových krajín," uviedol J. Mikolaj.
Na margo južného ťahu diaľnice dopravný expert ŽU zdôraznil, že o vedení diaľnice musia rozhodovať odborné kritériá, ktoré spočívajú v tom, že diaľnica zabezpečuje nielen tranzit, ale aj obslužnosť územia. Za dôležitú označil aj dopravnú intenzitu. Poukázal pritom na údaje zo sčítania dopravy, podľa ktorých dosahuje denný počet vozidiel v okolí Žiliny smerom na Martin 21 000, na Čadcu 26 000 a na Bratislavu 17 000. Na juhovýchodnom Slovensku je to pritom podľa Mikolaja okolo 5 000 až 6 000, pričom štvorprúdová komunikácia alebo diaľnica si vyžaduje kapacitu aspoň 15 000. "Na Považí sme v takej situácii, že diaľnica je úplne nevyhnutná, v južných častiach ešte musí počkať 15 až 20 rokov," dodal J. Mikolaj.
