Juhoslávia začala s MMF rokovať o reštrukturalizácii dlhov

Ide o prvé oficiálne rokovania od decembra minulého roka, kedy sa JZR opäť stala členom MMF.
Rozhovory týkali najmä otázok spojených s bankovou, fiškálnou a menovou reformou, ale aj privatizáciou a schopnosťou Belehradu splácať svoj externý dlh. Juhoslovanský vicepremiér zodpovedný za rokovania s medzinárodnými veriteľmi Miroljub Labus začiatkom tohto týždňa uviedol, že celkový zahraničný dlh JZR predstavuje 11,724 miliardy USD, pričom Belehrad sa bude snažiť o jeho zníženie na asi sedem miliárd USD.
Konečné závery rokovaní budú známe po ich skončení 14. februára. Doterajšie výsledky rozhovorov o stand by úvere ich účastníci nezverejnili, očakávajú sa však mierne komplikácie kvôli postoju menšej juhoslovanskej republiky, Čiernej Hory. Jej zástupcovia počas októbrovej návštevy misie MMF v Belehrade prezentovali myšlienku, že o tejto otázke by radi s fondom rokovali vo vlastnom mene. Európska únia, podporená USA, na tieto vyjadrenia zareagovala odporúčaním, aby Čierna hora prestala uvažovať o samostatnosti a radšej hľadala vhodné možnosti usporiadania v rámci JZR.
K otázke doriešenia dlhového zaťaženia sa ešte v priebehu minulého týždňa M. Labus vyjadril v tom zmysle, že JZR má veľmi obmedzenú schopnosť splácať svoje záväzky. "Neviem, či to mám povedať teraz, alebo šokovať našich veriteľov neskôr, ale naša schopnosť splácať dlhy nie je veľmi vysoká," povedal. "Požiadame o podstatnú redukciu dlhu, v niektorých prípadoch dokonca o viac ako 60 %. Myslím, že by sme sa mali vrátiť na úroveň z roku 1990, ktorá predstavovala asi sedem miliárd USD. To je suma, ktorú sme do budúcnosti schopní splatiť," dodal.
Nemenovaný zdroj z ministerstva financií však pre agentúru Reuters potvrdil, že JZR verí v omnoho väčšie odpísanie dlhov, než prezentoval vicepremiér. "Očakávame, že výška redukcie bude predstavovať 6,1 miliardy USD," povedal. Viaceré súkromné banky s týmto zámerom vyjadrili nesúhlas s odôvodnením, že Juhoslávia ako krajina je omnoho rozvinutejšia a dokonca potenciálne bohatšia. A to i napriek deformácii hospodárstva, ku ktorej dochádzalo v uplynulých rokoch za vlády Slobodana Miloševiča. Belehrad argumentuje aj tým, že si zaslúži výrazné odpísanie dlhov ako krajina, ktorá bola značne postihnutá dôsledkami leteckej kampane NATO počas kosovskej krízy v roku 1999. Škody, spôsobené vojskami NATO, sa odhadujú na asi štyri miliardy USD.