Písmo:A^-|A⁺ 19

BRATISLAVA 13. marca (SITA) - Minuloročný prekvapivo vysoký rast hrubého domáceho produktu (HDP) o 4,4 % potvrdil kontinuálnu akceleráciu ekonomiky Slovenska. Výrazne pritom prevýšil očakávania trhu, Národnej banky Slovenska (NBS), ktoré boli 3,5 až 3,8 %, ako aj odhady medzinárodných inštitúcií. OECD očakával rast HDP na úrovni 4,3 % a Hospodárska komisia Organizácie spojených národov pre Európu na 4,0 %. "Slovensko tak vlani jednoznačne prevýšilo v raste ekonomiky ostatné krajiny visegrádskej skupiny," skonštatoval analytik Ľudovej banky Mário Blaščák.

Trh ohromila predovšetkým správa o tempe rastu hospodárstva v poslednom kvartáli minulého roka, ktoré bolo až 5,4 %, čo je najviac za posledné štyri roky. Rast HDP pritom podľa analytika Poštovej banky Michala Džačovského jednoznačne ťahala konečná spotreba, ktorá sa na celkovom HDP podieľala 80 percentami. "Jej vplyv na HDP bol taký výrazný, že ak by ostatné položky zostali nezmenené, tak by celkový HDP za posledný kvartál 2002 vzrástol o 3,25 %," povedal. Podľa analytičky Slovenskej ratingovej agentúry Kataríny Kohútikovej prekvapila najmä konečná spotreba domácností, ktorá bola vyššia o 5,3 %, podporovaná vysokým rastom reálnych miezd. Rast konečnej spotreby domácností podľa Džačovského podmienili tiež sezónne faktory a rozvoj bankových služieb a spotrebných úverov. Ako podotkol Blaščák, pravdepodobne sa v nej prejavili aj očakávania zmeny sadzieb spotrebných daní.

Za pozitívum analytici považujú fakt, že HDP už koncom minulého roka neťahala spotreba vlády. V povolebnom období však takýto vývoj považujú za primeraný. Tvorba hrubého kapitálu vzrástla o takmer 21 %, čo bolo naposledy v treťom kvartáli 2001. "Najväčšiu zásluhu na vysokom raste hrubej tvorby kapitálu mala zmena stavu zásob, ktorá nezaznamenala vysoko negatívne hodnoty pod zápornými 10 mld. Sk, ktoré sú typické pre posledný kvartál v roku," uviedol Džačovský. Ako dodal analytik Slavie Capital Pavol Ondriska, vplyv zásob dokumentuje aj fakt, že zatiaľ čo domáci dopyt vzrástol o 8 %, domáci efektívny dopyt, ktorý je bez zásob, vzrástol len o 2,3 %. Aj keď je pozitívne, že rast exportu výrobkov a služieb dosiahol 12,37 % a predbehol rast importu, ktorý bol 11,87 %, deficit zahraničného obchodu podľa Džačovského znížil HDP Slovenska, keďže Slovensko spotrebovalo viac, ako vyrobilo.

V roku 2002 bola motorom rastu spotreba podporená rýchlym rastom reálnych miezd. Vyššie boli výdavky domácností, ako aj verejnej správy. Tempo rastu spotreby štátu sa však s blížiacim sa koncom roku spomaľovalo. K rastu HDP výraznou mierou prispela aj tvorba hrubého kapitálu a pozitívny príspevok zahraničného obchodu, keďže saldo nedosiahlo takú vysokú zápornú hodnotu ako v roku 2001.
Tempom rastu HDP Slovensko predbehlo ostatné krajiny v regióne a v Európskej únii. "Opäť sme sa tak kúsok priblížili k životnej úrovni v Európskej únii, táto cesta však ešte bude dlhá a ťažká," skonštatoval analytik ČSOB Marek Gábriš. Z hľadiska štruktúry je podľa neho z dlhodobého hľadiska nepriaznivý silný rast spotreby. "Očakávame však, že sa spomalí už v tomto roku v dôsledku opatrení vlády v oblasti verejných financií a deregulácií cien," povedal. Ako dodal, opraty by preto v roku 2003 mal opäť do rúk prevziať zahraničný dopyt a investície. "Kľúčovou otázkou bude predovšetkým dynamika zahraničného dopytu, ktorá by mala zachrániť vyšší rast HDP," uzavrela Kohútiková.