Podľa konzervatívnych predpokladov, ktoré sa zakladajú na tom, že ťaženie bude rýchle, podobne ako pri Púštnej búrke v roku 1991, by mali dosiahnuť okolo 100 miliárd USD. Bol by to ekvivalent 1 % hrubého domáceho produktu USA. Ak by sa však vojnové udalosti nevyvíjali predpokladaným smerom a v Bagdade by došlo k pouličným bojom, náklady by vzrástli.
Ak by sa použili chemické a bakteriologické zbrane, obnova krajiny a uviaznutie v nej na nasledujúcich desať rokov, aby sa posilnila stabilita na Blízkom východe, by sa mohli vyšplhať na 1,6 bilióna USD. To by boli náklady len USA.
Hovorí sa to v správe, ktorú nepublikoval Biely dom, ale Kongresový rozpočtový úrad, ktorý pracuje pre republikánske vedenie Kongresu a štáb Demokratickej strany pre rozpočtové otázky. Oba orgány nespolupracujú. Zverejnili však podobné údaje pokiaľ ide o vojnu, ktorá by trvala 30 až 60 dní. Ich odhady nákladov sa pohybujú v rozmedzí 44 až 60 miliárd USD.
V kalkulácii je zohľadnené nasadenie 250 000 až 370 000 vojakov, 1 500 lietadiel, 800 helikoptér, 800 tankov a 60 lodí. Je to menej ako v roku 1991. Vojna vtedy stála 60 miliárd USD, čo je v prepočte na znehodnocovanie americkej meny terajších 79,9 miliardy USD. V bojovom nasadení však bolo 540 000 vojakov. Na druhej strane má iracká armáda teraz o polovicu menej tankov ako pred 12 rokmi.
Náklady amerických daňových poplatníkov na vojnu budú v tomto prípade však oveľa vyššie. Americkí spojenci ako Kuvajt, Saudská Arábia, Nemecko a Japonsko hradili vtedy väčšinu nákladov. V tomto prípade ich však budú musieť znášať USA samotné.
Púštna búrka mala 100 hodín pozemných bojov a celá vojna sa skončila za 10 dní. Demobilizácia americkej armády sa začala krátko po splnení úlohy. Do konca septembra v Kuvajte zostalo len 25 000 vojakov. Spojenci sa vtedy nepokúsili dobyť Bagdad alebo "zmeniť režim" vedený Saddámom Husajnom. V takom prípade by podľa amerických stratégov dosiahli náklady vojnových operácií okolo 95 miliárd USD.
Ak by sa však vojna teraz skončila okupáciou krajiny, v Iraku by muselo zostať okolo 200 000 amerických vojakov. Náklady na ich pobyt by stáli ročne 12 až 48 miliárd USD. Denné náklady na vojaka by v Iraku boli nižšie ako v Kosove, ale počet Američanov oveľa vyšší.
Američania po druhej svetovej vojne zostali sedem rokov v Japonsku a v južnej Kórei sú 50 rokov a ešte stále sa odtiaľ nezberajú. V prípade Iraku Bush povedal, že Američania na jeho území chcú zostať len tak dlho, ako treba. Podľa niektorých analytikov to môže trvať okolo piatich rokov, ale aj dve desaťročia.
Rozpočtový výbor uvádza, že budovanie vojenských základní a infraštruktúry bude nákladné. Profesor Yalskej univerzity William Nordhaus ich ešte v decembri odhadol na 75 až 500 miliárd USD. Nie sú v nich však zarátané náklady na obnovu krajiny, ani na dekontamináciu v prípade použitia chemických alebo biologických zbraní. Z Marshallovho plánu vynaložili USA prostriedky na obnovu porazeného Nemecka, ktoré sú ekvivalentom dnešných 450 miliárd USD.
Nordhasov odhad na vojenské operácie je 121 miliardy USD v prípade, ak sa vojna bude vyvíjať podľa najpriaznivejšieho scenára a 1,6 bilióna, ak všetko pôjde najhoršie. Všetky tieto faktory môžu ovplyvniť Bushov deficit štátneho rozpočtu, ktorý v bežnom fiškálnom roku (skončí sa 30. septembra) dosiahnu 304 miliardy a budúcoročný rozpočet, ktorý je projektovaný na deficit 307 miliárd USD.
Britský minister financií Gordon Brown pred členmi vlády dnes povedal, že kabinet môže uvoľniť na operácie v Iraku 1,75 miliardy libier. Avšak profesor Keith Hartley z Centra vojenskej ekonomiky (Centre for Defence Economics) odhaduje, že skutočné britské náklady na vojnu budú okolo 3 miliardy libier (4,74 miliardy USD). Účasť britských jednotiek vo vojne v Perzskom zálive v roku 1991 stála britských daňových poplatníkov 3,5 miliardy libier.
(1 USD = 38,805 SKK)
