Budapešť 25. februára (TASR) - Pre zahraničných investorov prestáva byť Maďarsko nenávratne "rajom nízkych miezd". Zahraničné koncerny sa sťažujú na vysoké osobné náklady. Vyplýva to z najnovšej štúdie Nemecko-maďarskej priemyselnej a obchodnej komory.
Autori štúdie porovnávali mzdové náklady ôsmich stredoeurópskych a juhoeurópskych reformných krajín. Pripomínajú, že v dôsledku rozličných sociálnych zákonov porovnávanie absolútnych čísel nemá 100-% výpovednú hodnotu, ale aj tak naznačuje závery, ktoré môžu byť pre podnikateľov pri umiestňovaní výroby rozhodujúce.
Z porovnávaných krajín je priemerná pracovná sila najdrahšia v Slovinsku, Slovensko je na šiestom mieste s náskokom pred Bulharskom a Rumunskom. Za Slovinskom nasledujú Chorvátsko, Poľsko, Maďarsko a Česko.
Priemerná mzda v Slovinsku dosahuje teraz 1 020 EUR, v Chorvátsku 711, Poľsku 535,93, Maďarsku 476, Česku 450, na Slovensku 317, v Bulharsku 155 a v Rumunsku 151 EUR. Zákonom stanovená úroveň minimálnej mzdy je nasledujúca: Slovinsko 450 EUR, Chorvátsko 242,72, Maďarsko 204, Česko 190, Poľsko 188, Slovensko 117,41, Rumunsko 62 a Bulharsko 51 EUR. Podiel odvodov zamestnávateľov z miezd pracovníkov je nasledujúci: Bulharsko 42,70 %, Slovensko 38, Rumunsko 37,33, Česko 35, Maďarsko 33,5, Chorvátsko 20,6, Poľsko 20,33 a Slovinsko 16,1 %.
Informoval nemecký denník Handelsblatt.