Bratislava 24. februára (TASR) - Slováci vnímajú hospodársku situáciu v SR v porovnaní s realitou výrazne pesimisticky. Vyplýva to z prieskumu Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO.
Z jeho výsledkov sa dá vyčítať, že kým v skutočnosti v priemere spotrebiteľské ceny narástli v januári 2003 o 5,3 %, podľa občanov nárast predstavoval takmer sedemnásobok skoro 35 %. Podobne nereálne hodnotili občania minuloročnú infláciu. Podľa nich ceny v roku 2002 vzrástli o viac ako 18 %. V skutočnosti ale inflácia dosiahla v SR rekordne nízku úroveň - 3,3 %. Napriek tomu, že inflácia klesla v roku 2002 oproti roku 2001 na takmer polovicu, odhad občanov o jej výške sa takmer nezmenil a ostal na úrovni 18 %.
Oveľa realistickejšie, avšak stále pesimisticky, vidia občania súčasnú nezamestnanosť. Jej výšku v januári v priemere odhadovali na takmer 25 %, no najčastejšou zmieňovanou hodnotou bola úroveň 20 %. Podľa Národného úradu práce dosiahla disponibilná miera nezamestnanosti 17,7 % (a celková miera 19,2 %). Napriek miernemu poklesu nezamestnanosti počas minulého roka občania v prieskume INEKO túto zmenu vôbec nezaregistrovali.
Medzi najmenej pesimistických respondentov patrili skôr mladší ľudia, podnikatelia a živnostníci, ľudia z väčších miest a s vysokoškolským vzdelaním. Aj v týchto vybraných skupinách mal však realistický pohľad na svet len každý piaty až šiesty opýtaný, na rozdiel od každého deviateho respondenta zastupujúceho celú slovenskú populácie.
Čísla z najnovšieho prieskumu podľa INEKO potvrdzujú systematickú tendenciu občanov k výrazne negatívnemu vnímaniu ekonomickej situácie. Na mieru pesimizmu nemajú zásadný vplyv ani súčasné kroky vlády smerom k vyššej individuálnej finančnej zodpovednosti za verejne poskytované služby, ako aj nedávne zvýšenie regulovaných cien a daní. Napríklad podľa výskumov Štatistického úradu hodnotilo tento január hospodársku situáciu v roku 2002 oproti roku 2001 ako horšiu či rovnakú 85 % respondentov, podobne ako v októbri 2002, teda ešte pred najnovšími opatreniami vlády. Pritom rok 2002 sa vyznačoval pre Slovensko historicky nízkou infláciou a za posledných päť rokov najvyšším nárastom reálnych miest, ktorý zasiahol takmer všetky sektory ekonomiky.
"Skreslené videnie ekonomických parametrov môže mať okrem dopadov na životnú spokojnosť a pohodu občanov aj negatívne dôsledky pre samotnú ekonomiku," upozornil INEKO. Vyššie vnímanie nezamestnanosti totiž môže odrádzať od aktívneho hľadania si práce, čo zaťažuje štátny rozpočet výdavkami na sociálne dávky. Pri nadmieru vysokej inflácii zas majú ľudia tendenciu viac nakupovať, zadlžovať sa a menej šetriť. Zväčšujú sa tak tlaky na rast miezd a cien, čo v konečnom dôsledku umelo zvyšuje infláciu. "V neposlednom rade nadmerný pesimizmus vytvára priestor pre populistických politikov, pretože úspešné výsledky reforiem občania nedoceňujú," dodáva INEKO.
Prieskum názorov občanov sa uskutočnil v dňoch 22. až 28. januára 2003 na vzorke 1 109 respondentov, ktorá bola reprezentatívna pre dospelú populáciu SR. Prieskum uskutočnila agentúra FOCUS.
