Bratislava/Praha 21.februára (TASR) - Česká Union banka (UB), ktorá so Slovenským plynárenským priemyslom (SPP) vedie niekoľko súdnych sporov o splatenie 5 tzv. Duckého zmeniek vo výške 350 miliónov Kč, dnes zatvorila svoje pobočky, pretože sa jej nedarí udržať platobnú schopnosť.
Vláda ČR na dnešnom mimoriadnom zasadnutí odmietla poskytnúť UB štátnu pomoc a Česká národní banka (ČNB) začala proti UB správne konanie o odňatí bankovej licencie. "Zároveň so začatím konania centrálna banka uplatnila voči banke predbežné opatrenie, ktoré jej ukladá uskutočňovať len likvidné operácie, aby sa naďalej nezhoršovala likvidita banky," uviedla hovorkyňa ČNB Alice Frišaufová.
ČNB zároveň označila rozhodnutie UB obmedziť svoje činnosti v danej situácii za racionálne a zodpovedné voči vkladateľom. Ak sa nepodarí nájsť iné riešenie, umožní toto opatrenie čo najrýchlejšie výplaty náhrad vkladov z Fondu poistenia vkladov, podľa zákona najneskôr do 3 mesiacov. Centrálna banka dnes informovala fond o neschopnosti UB splniť svoje záväzky voči oprávneným osobám za zákonných a zmluvných podmienok. Vklady klientov sú poistené a náhrada sa poskytuje do výšky 90 % vkladu, maximálne do výšky 25 000 eúr.
Šéf talianskej finančnej skupiny Invesmart, ktorá vstúpila do UB, Paolo Catalfamo nevidí žiadny dôvod na stratu licencie banky. Talianska finančná skupina má naďalej záujem rokovať s ministerstvom financií a centrálnou bankou. Kroky českých úradov, ktoré banke odporučili uzatvorenie pobočiek, sú podľa neho mimo rámca štandardnej podnikateľskej praxe. Prípadný krach banky by podľa neho poznamenal malé a stredné podniky na severnej Morave. Novinárom P. Catalfamo oznámil, že podľa jeho informácií mal minister financií Bohuslav Sobotka vo štvrtok nariadiť Generálnemu riaditeľstvu ciel, ktoré spadá práve pod rezort financií, aby si vybralo peniaze, uložené v banke. Catalfamo to označil za zneužitie vnútorných informácií. Minister financií tieto informácie poprel.
Rezort financií nesúhlasí s plánom banky, ktorý predložil jej vlastník Investmart, na reštrukturalizáciu a odmieta poskytnúť peniaze. "Mojou povinnosťou je chrániť verejné prostriedky a v takejto situácii som na túto operáciu nemohol dať súhlas," uviedol minister financií k zamietnutiu štátnej pomoci banke. "Ministerstvo financií nemalo záruku, že štátne peniaze v tomto prípade nedáme do čiernej diery. Nebol a nie je žiadny solídny investor ochotný banku prevziať," povedal hovorca rezortu Jaroslav Dedič, podľa ktorého sa ministerstvo zhodlo aj s ČNB, že verejná podpora na takýchto sporných základoch je vylúčená.
Ak by ČNB odobrala Union banke licenciu, stala by sa tak na českom trhu už 18. finančným ústavom, ktorý skončil.
UB má viac ako štvrť milióna klientov prevažne na severe Moravy a ich vklady na konci 3. štvrťroka 2002 presiahli 20 miliárd Kč. Bankomaty tohto peňažného ústavu prestali vydávať klientom peniaze už vo štvrtok večer. "Polícia v priebehu noci pripravila isté preventívne opatrenia, aby nedochádzalo k nejakým problémovým udalostiam. Nie je to nič fatálne, ale všetky pobočky UB sú pod dohľadom," vyhlásil minister vnútra Gross.
Niektorí zákonodarcovia nevylúčili, že mohlo dôjsť k zlyhaniu ČNB, ktorá zo zákona zaisťuje dozor. Podľa politikov najmä z radov ODS má centrálna banka v oblasti bankovníctva obrovské kompetencie a takmer žiadnu zodpovednosť. Podľa analytikov UB dopláca na chybné rozhodnutia centrálnej banky v 90. rokoch. Vtedy pod ňu spadli niektoré banky, ktoré mali byť v reštrukturalizačnom programe centrálnej banky, povedal dnes TASR riaditeľ pražského Liberálneho inštitútu. "Tento program skrachoval, banke zostali tri malé ústavy, niektoré za dosť nevyjasnených okolností," doplnil. UB mala pri ich ozdravovaní ťažkú východiskovú pozíciu, keďže vláda pomohla všetkým ostatným veľkým sprivatizovaným bankám, ako napríklad Česká spořitelna, Komerční banka, či Československá obchodná banka. "Nový akcionár sa snažil, aby sa k nemu pristupovalo rovnako ako k ostatným bankám," dodal. Šéf Liberálneho inštitútu sa domnieva, že problémom UB sa dalo predísť ako zo strany vlády, tak aj centrálnej banky. "Pre mnohých to bolo prekvapenie a zvlášť je to úplne nesystémový postup zo strany štátnych orgánov," dodal.
Spor banky so SPP o zmenky, ktorých hodnota v súčasnosti aj so zarátaním úrokov činí viac ako 600 miliónov Sk, sa dostal do fázy, keď SPP podal na Ústavný súd SR sťažnosť proti rozhodnutiu dovolacieho senátu Najvyššieho súdu (NS) SR. Ten sa totiž odmietol zaoberať dovolaním SPP, ku ktorému došlo po tom, čo Krajský súd v Bratislave i NS SR vo veci samotného vyplatenia zmeniek rozhodli v prospech banky. Prípadná nutnosť preplatiť banke zmenky by pritom v konečnom dôsledku zostala na štáte. Vláda SR sa totiž pri predaji akcií SPP zahraničným investorom zaviazala prebrať záväzky, ktoré pri vstupe investorov do SPP neboli ešte vyjasnené.
(spravodajkyňa TASR Katarína Korgová) ham gl
