Frankfurt nad Mohanom 21. februára (TASR) - Intervencie japonskej vlády proti jenu, ktoré nie sú konzultované s ostatnými členmi priemyselne najvyspelejších krajín (G-7), vyvolávajú znepokojenie finančných kruhov. Nimi znižuje japonská vláda výmenný kurz národnej meny. Vytvára si tak lepšie podmienky pre predaj domácich výrobkov na svetových trhoch. Je to však opatrenie, ktorým poškodzuje svojich konkurentov, najmä z europriestoru.
Proti národným menám teraz intervenujú aj viaceré ďalšie ázijské krajiny. Toto tvrdenie sa vzťahuje hlavne na Čínu, ktorá spojila kurz svojho jüanu s dolárom. Výsledkom rozhodnutia je, že čínska mena stratila voči euro od začiatku minulého roka rovnakú hodnotu ako dolár, 22 %.
Čína podľa údajov Medzinárodného menového fondu do 30. septembra minulého roku zvýšila hodnotu svojich devízových rezerv za predchádzajúcich 12 mesiacov o 64 miliárd USD. A jej rezervy boli 264 miliárd USD. V rovnakom období sa japonské devízové rezervy zvýšili o 63 miliárd USD.
V Európskej únii sa oslabovanie jenu nepodceňuje. Jej národohospodári poukazujú na to, že lacné japonské automobily môžu ohroziť európsky automobilový priemysel. Pokiaľ ide o zhodnocovanie eura voči doláru, prezident Európskej centrálnej banky Wim Duisenberg uvádza, že zatiaľ je všetko v poriadku, lebo euro je v porovnaní s kurzom voči nemu v rokoch 1997 a 1998 ešte stále pod dlhodobou priemernou výmennou hodnotou. Posilnenie eura sa v Európskej menovej únii všeobecne víta aj preto, lebo zlacňuje dovozy ropy.
Informoval nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.
(1 USD = 39,123 SKK)