Bratislava 16.júla (TASR) - Slovensko a Poľsko dosahujú medzi 8 krajinami strednej a východnej Európy (KSVE) najlepšie výsledky v základných demografických ukazovateľoch. Vyplýva to z medzinárodného porovnávacieho projektu "Reflexia súčasnej demografickej situácie v rodinných a sociálnych politikách KSVE", ktorý v rokoch 1999 až 2000 zrealizovalo Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny (MSŠR). Ako ďalšie v poradí sa podľa sledovaných ukazovateľov demografického vývoja umiestnili Litva, Rumunsko a Maďarsko, posledné priečky obsadili Bielorusko a Lotyšsko s Ukrajinou. Odborníci hodnotili okrem iného úroveň hrubej miery pôrodnosti, demografickej reprodukcie a očakávaný vek dožitia.
Podľa generálneho riaditeľa sekcie rodinnej politiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Petra Guráňa hlavným cieľom projektu bolo získanie poznatkov o demografickom vývoji v KSVE a zmapovanie jeho dopadu na ich rodinnú a sociálnu politiky, ako aj možnosti vzájomnej spolupráce. Okrem ministerstiev s príslušnou agendou v spomínaných 8 zúčastnených krajinách na ňom spolupracovali aj domovské pracoviská národných expertov, pričom jeho objednávateľom aj financovateľom bol Nadačný fond pre rodinné aktivity OSN.
Ako ďalej uviedol P. Guráň na dnešnej tlačovej besede v Bratislave, o poskytnutie údajov experti požiadali spolu 15 krajín, z ktorých však vyplnené dotazníky v určenom termíne poskytlo len 8 (okrem Slovenska aj Bielorusko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Ukrajina). V 5 krajinách, ktoré vytypovala OSN - Bielorusko, Litva, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko - boli zároveň vypracované hlbšie národné štúdie, mapujúce rozvoj rodinnej a sociálnej politiky, ako aj plánované smerovanie do budúcnosti.
Podľa riešiteľky Jarmily Filadelfiovej z MSŠR sa pri vzájomnom porovnávaní demografického vývoja v spomínaných 8 krajinách ukázalo, že ani v jednej sa vývoj v tejto oblasti nedá hodnotiť ako priaznivý. Spoločným znakom je pritom vysoká úmrtnosť a nízky očakávaný vek dožitia pri narodení, ktoré signalizujú zlý zdravotný stav obyvateľstva, ako aj vyššia dojčenská úmrtnosť v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami. Prejavuje sa tiež dlhodobejší pokles pôrodnosti, ktorý vplýva na starnutie obyvateľstva.
Napriek spoločným znakom, ako upozornila J. Filadelfiová, sa v niektorých sledovaných krajinách prejavujú aj určité špecifiká, napríklad nárast "potratovej turistiky" do susedných krajín v súvislosti s absolútnym zákazom interrupcií v Poľsku, alebo zhoršenie ukazovateľov zdravotného stavu obyvateľov na Ukrajine. "Úbytok populácie, ktorý sa zatiaľ neprejavil len na Slovensku a Poľsku, pretrváva v Maďarsku už viac ako 20 rokov," komentovala J. Filadelfiová. V Rumunsku zas okrem spoločných problémov zaznamenávajú aj vysokú potratovosť, pričom v SR počet potratov od roku 1990 naopak prudko klesol.
Tieto demografické tendencie sa odrážajú aj v sociálnych politikách transformujúcich sa krajín, pričom pre všetky je podľa vyjadrenia P. Guráňa spoločným znakom výrazná disproporcia medzi požiadavkami na výdavky sociálnej sféry a možnosťami štátneho rozpočtu a poistných fondov. Projekt sa pritom zameriaval najmä na porovnanie opatrení v podpore rodín s deťmi a príprave na starnutie populácie. Univerzálnou dávkou v oblasti podpory rodín sú podľa riaditeľa prídavky na deti, ktorých poskytovanie na základe výšky príjmu rodičov pretrváva zo sledovaných krajín už iba v Poľsku, Rumunsku a SR. V súvislosti so starnutím obyvateľstva sa štáty snažia o reformu sociálneho systému, ktorá zatiaľ najďalej postúpila v Maďarsku a Poľsku.
* san gl