Praha 7. februára (TASR) - Pred 10 rokmi, po rozdelení Československej federatívnej republiky, sa v Českej i Slovenskej republike začali používať samostatné meny. Na ich vzniku pracovali veľké tímy, pri prevoze desiatok miliárd korún asistovala polícia i armáda. Celú operáciu riadil vtedajší viceguvernér ČNB Pavel Kysilka, dnes hlavný ekonóm Českej sporiteľne. Scenár, ktorý pripravil, prevzalo Slovensko a neskôr aj ďalšie krajiny východnej Európy. Informoval o tom dnes český denník Hospodářské noviny.
Podľa slov P. Kysilku začala banka na odlúčení meny a vzniku českej koruny pracovať na plný plyn od októbra 1992 do januára 1993. "Úvahy o odlúčení sme však viedli už v priebehu roka 1992. A tiež sme testovali, či pri odluke meny využiť pečiatky alebo kolky," povedal.
Na otázku, kto určil, že dňom "D" bude 8. február, P. Kysilka odpovedal: "To bolo jednoduché. Vzal som si kalendár, spočítal, koľko máme pripravených bankoviek, a pozrel som sa, kedy je najbližší víkend. A pri politických rozhovoroch som o tomto dátume presvedčil vtedajšieho slovenského premiéra Vladimíra Mečiara."
V súvislosti s veľkosťou operácie P. Kysilka uviedol, že k dispozícii mali 160 miliónov kolkov, ktoré predstavovali 72 miliárd korún. Jediná nová bankovka vtedy bola dvestokoruna. Bolo to 25 000 zväzkov po 1 000 kusoch, teda za 5 miliárd korún. Mince a drobné bankovky sa nekolkovali. Navyše vtedy boli ceniny za 139 miliárd korún. "Samozrejme, problematický bol aj prevoz. Takže sme mali k dispozícii políciu, Útvar rýchleho nasadenia a armádu. Mali sme však aj trocha smolu. Vtedy bolo také počasie, že všade boli námrazy, čo prevoz peňazí dosť komplikovalo," spomína P. Kysilka.
Dátum odlúčenia sa podarilo dokonale utajiť. Podľa P. Kysilku to bolo možné preto, že štáb tvorili ľudia, ktorí pracujú s peniazmi, a tí sú na utajenie zvyknutí. A potom tu boli iní, ktorí zasa pracujú s informáciami, napríklad polícia. O nich to platí tiež. "Tajili sme však i tlač kolkov, tie sme nechali urobiť v Južnej Amerike. Potom sme ich v debnách skladovali v národnej banke. Ľuďom sme pre istotu povedali, že je to zlato," uviedol P. Kysilka pre HN.
Obavy s tým súvisiace boli dvojakého druhu. "Politické debaty, ktoré smerovali k rozdeleniu federácie, spôsobili, že dôvera k mene bola nízka. Všetci špekulovali s korunou, a to devastovalo devízové rezervy centrálnej banky. A slovenskí občania a firmy začali peniaze presúvať do Čiech," uviedol P. Kysilka a pokračoval: "Tiež sme sa báli, že až spustíme odluku, ľudia začnú vyťahovať utajené úspory a nebudeme mať dosť peňazí na výmenu. Preto sme stanovili limit 4 000 korún. A naopak sme sa obávali, že sa vznik českej koruny oneskorí - Komerční banka už totiž intenzívne kolkovala bankovky, a tak by sa mohlo stať, že by sme nemali dosť obeživa, napríklad na výplaty miezd a dôchodkov. Pochopiteľne sme sa báli aj toho, ako prijme novú menu obyvateľstvo. Dopadlo to skvele!" povedal na záver P. Kysilka.
