Slovenský vzdušný priestor sa po tragédii nad Ukrajinou zahustil.
Na Slovensko vďaka tomu pritieklo aj viac peňazí.
TEXT: Simona Blehová, Adam Valček
Po havárii malajzijského Boeingu 777 na východe Ukrajiny vlani v júli boli lety viacerých leteckých spoločností presmerované cez územie iných krajín vrátane Slovenska. V dôsledku tragédie je tak náš letový priestor plnší.
Po havárii malajzijského Boeingu 777 na východe Ukrajiny vlani v júli boli lety viacerých leteckých spoločností presmerované cez územie iných krajín vrátane Slovenska. V dôsledku tragédie je tak náš letový priestor plnší.
Kým napríklad v auguste 2013 bolo všetkých príletov, odletov, vnútroštátnych letov, ale aj preletov cez naše územie vyše 44–tisíc, v auguste minulého roka bolo toto číslo takmer o osemtisíc vyššie.
Záujem o prelety cez Slovensko neutícha ani tento rok.
„Minulý rok bol skutočne extrémny, zaznamenali sme celkovo až 10-percentný nárast prevádzky,“ uviedol generálny riaditeľ Letových prevádzkových služieb (LPS) SR Miroslav Bartoš.
Ukrajina nárast podľa Bartoša umocnila. Ako ďalej upozornil, tragédia na Ukrajine nestojí za celým nárastom.
Pohyb na slovenskom nebi totiž postupne narastá už niekoľko rokov.
Rastú aj tržby
Spolu so zvyšujúcim sa počtom preletov cez naše územie rastie aj množstvo finančných prostriedkov, ktoré LPS utŕžili.
Kým napríklad v auguste 2013 boli ich tržby vo výške približne 6,2 milióna eur, o rok neskôr boli vyššie takmer o 617-tisíc a rástli aj zvyšok roka.
Naopak v tomto roku už tržby klesali, hoci sa počet traťových pohybov na nebi naďalej zvyšoval.
„Spôsobené je to znížením poplatku za traťovú jednotku o takmer šesť eur,“ vysvetlila vedúca kancelárie riaditeľa Anikó Fodorová.
Kým minulý rok sa platilo za prelet nad naším územím 61,08 eura, tento rok je poplatok za traťovú jednotku stanovený na 55,10 eura.
Oblastné stredisko riadenia - dispečeri odtiaľto navigujú prelety nad Slovenskom.
Štát na rastúcich tržbách a zisku spoločnosti profituje iba nepriamo, prostredníctvom daní a odvodov. Nejde totiž o klasický štátny podnik, ale ani úplne štandardný podnikateľský subjekt.
LPS poskytujú služby v záujme verejnosti a keďže na trhu nemajú žiadnu konkurenciu, ich zisk je regulovaný Európskou komisiou.
„Minuloročný zisk sme mali napríklad vysoký. Mal by byť totiž asi do troch percent obratu. Čo je navyše, to sa už berie ako neprimeraný zisk,“ vysvetlil Bartoš.
Sme lacnejší
V minulom roku sa aj pre situáciu na Ukrajine podarilo slovenským dispečerom zarobiť viac ako dvojnásobok toho, čo rok predtým.
Aj preto pristúpili k zníženiu poplatku za traťovú jednotku. Ten bol pritom už pred znížením v porovnaní s ostatnými západnými krajinami pomerne nízky.
Napríklad susedné Rakúsko ho má vo výške približne 72 eur a v Nemecku je až vo výške sto eur.
Aj preto sa nedá presne určiť, do akej miery je zvýšený dopyt po slovenskom vzdušnom priestore spôsobený situáciou na Ukrajine a do akej miery tým, že sme relatívne lacní.
„Je otázne, či sa letecké spoločnosti rozhodli cez nás letieť pre situáciu na Ukrajine, alebo len oblietavajú krajiny, kde je poplatok vyšší,“ vysvetlil Bartoš.
Práve zníženie poplatku za využitie služieb slovenských dispečerov vplyvom vojny u nášho východného suseda môže priniesť ďalší nárast prevádzky.
Viac dopravcov
Zmenu po tragédii možno pozorovať aj v zložení dopravných spoločností. „Po presmerovaní letov cez nás začali lietať aj spoločnosti, ktoré tu predtým nelietali,“ uviedol Bartoš.
Častejšie cez Slovensko začali lietať napríklad holandské národné aerolinky KLM, ruské Transaero Airlines či britská nízkonákladová spoločnosť EasyJet.
Kým letoví dispečeri pocítili po vlaňajšom 17. júli citeľný nárast práce, pilotov sa zmeny nijako špeciálne nedotkli.
„V rámci letových štandardov pilot až tak veľmi nerieši, kde sú uzavreté priestory, rieši to vždy letový dispečer,“ vysvetlil pilot Vratko Rohoň.
Ako dodal, pred tragédiou nemal pri prelete cez Ukrajinu žiadne problémy.
„V tomto smere je Ukrajina európskou krajinou. Riadenie letovej prevádzky je tu absolútne bez problémov,“ uzavrel.
Rozhovor
O tom, čo robí dispečer, koľko zarába, ale aj ako naši riadiaci letovej prevádzky zvládli nápor po uzavretí ukrajinského neba, sme sa rozprávali s riaditeľom Letových prevádzkových služieb MIROSLAVOM BARTOŠOM.
Po zostrelení letu MH-17 ste mali zrazu výrazne viac práce. Ako ste to zvládli?
„V takýchto výnimočných situáciách sme nútení regulovať počet lietadiel v našom vzdušnom priestore, máme totiž svoje kapacity. Lietadlám, ktoré sa nezmestia, oznámime, aby neodleteli a pustíme ich sem až vtedy, keď sa vzdušný priestor uvoľní. To generuje zdržania.“
Mali ste ich aj po zostrelení?
„Áno, nejaké tam boli, ale naši ľudia ich výborne zvládli.“
Začali ste naberať viac ľudí?
„Kalkulácie máme urobené na zdravý priemer, nemôžete s počtom riadiacich letovej prevádzky počítať na takéto extrémne situácie. Ak by sme ich nabrali veľa a prevádzka by klesla, nemali by sme pre nich prácu.
Ich počet preto odhadujeme len na priemernú hodnotu nárastu počtu pohybov, čo sú asi tri percentá.“
Rástla prevádzka aj ostatným okolitým krajinám?
„Rástli všetci, ktorí sú v smere od stredu na východ. Teda stredná a východná Európa, ale aj Ázia. Napríklad Nemecko, Anglicko či Francúzsko stagnujú.
Celkovo prevádzka medzi Európou a Amerikou viac-menej stagnuje. Spôsobené je to jednak ekonomickou krízou, ale aj tým, že dopyt už zrejme dosiahol svoj vrchol.“
Takže profitujeme z toho, že máme dobrú polohu?
„Áno. Sme v srdci Európy, čo je veľmi výhodné. Ak sa bude zvyšovať počet spojení medzi východom a západom, budeme na tom profitovať.“
Pociťujú aj vaši zamestnanci, že sa vám darí?
„Samozrejme. Na plate to síce veľmi necítia, ale ak je možnosť vyplatiť následné odmeny, tak to vždy spravíme. Ale, samozrejme, len primerané, aby Európska komisia nepovedala, že už sme zarobili príliš veľa.
Pri našom type hospodárenia ani nie je veľa možností, ako tieto peniaze využiť. Náš zisk by mal byť asi tri percentá z nášho obratu. Čo je navyše, berie sa ako neprimeraný zisk a musíme ho buď vrátiť do systému, alebo si ho obhájime tak, že ho zapracujeme do budúcich investičných aktivít.
Minulý rok sa nám podarilo jednorazovo splatiť úver za novú budovu. Tento rok budeme mať zisk pravdepodobne stále vysoký, no odkladáme si ho na upgrade ATM systému.“
Čo musím spraviť, keď chcem byť letovým dispečerom?
„Musíte prejsť trojkolovým výberovým konaním. Prvé kolo obsahuje testy FEAST, teda akúsi sofistikovanú hru, kde musíte amatérskym spôsobom riadiť prevádzku bez toho, aby ste vedeli ako.
Potom nasleduje psychologický profil a preskúšanie z anglického jazyka. V rámci druhého kola vám na oddelení leteckého lekárstva spravia zdravotné testy.
Ak je všetko v poriadku, idete do posledného kola, ktoré spočíva v interview so špeciálnou komisiou, ktorá určí, či sa na túto prácu hodíte.
Následne nastúpite k nám na pozíciu žiak riadiacej letovej prevádzky a začína sa dvojročný výcvik. Ten spočíva v teoretickom úvode a následnom výcviku na jednotlivých stanovištiach.“
Koľko taký výcvik stojí?
„Bavíme sa o desiatkach tisíc eur, ak nie o stovkách. Sú v ňom zahrnuté hodiny na simulátore, platy inštruktorov a podobne. Plus žiakovi priebežne počas dvoch rokov platíme žiacky plat, ktorý je približne 600 eur v hrubom.“
Máte veľa záujemcov?
„Veľmi veľa. V priemere sa hlási 300 uchádzačov.“
Musia byť absolventmi konkrétnych škôl?
„Je to rôzne, nie sú predpísané žiadne prísne pravidlá. Nemusíte mať ani technické vzdelanie, ale odporúča sa. Mali sme napríklad učiteľov či ekonómov, ktorí úspešne spravili výcvik a dodnes u nás pracujú.
Rovnako vysoká škola nie je podmienkou, no ak ju nemáte, nemôžete sa dostať na špecializované posty, ako je vedúci stanovíšť a podobne. Tam už sa vysoká škola vyžaduje.“
Koľkí zo záujemcov nakoniec uspejú?
„Z počiatočných 300 sú na konci hotoví priemerne štyria riadiaci.“
Čo ak si vychováte riadiaceho a on vám po roku odíde?
„Nemôže, lebo pri nástupe na výcvik automaticky podpisuje zmluvu, v ktorej sa zaväzuje, že odrobí minimálne päť rokov.“
A keď to nesplní?
„Viete čo, tým sme sa ešte nezaoberali, lebo sa nám to ešte nestalo. Fluktuácia medzi riadiacimi letovej prevádzky je veľmi malá. Ak by sa to stalo, musel by doplatiť alikvótnu časť výcviku.“
Aký má plat už hotový riadiaci?
„Nástupný plat sa pohybuje na úrovni 2500 eur. Ďalší rast závisí od počtu odpracovaných rokov.“
