Frankfurt nad Mohanom 31. januára (TASR) - "Američania preberajú predsedníctvo v Organizácii krajín vyvážajúcich ropu." Takýto titulok znie absurdne, ale niektorí trhoví analytici nepokladajú za nepravdepodobné, že by predstavitelia USA nemohli o niekoľko mesiacov sedieť vo vedení OPEC. Predstavitelia krajín vyvážajúcich ropu vážne diskutujú o tejto téme v súvislosti s faktom, že Irak je členom organizácie, hoci po prvej vojne v Golfskom zálive, len pasívnym.
Ak by došlo k vojne proti Iraku a krajina by bola obsadená, určite na obmedzený čas je predstaviteľná vojenská vláda pod americkým vedením. Navonok by presadzovala iracké záujmy, a tak by musela pôsobiť aj v ropnom karteli. Ak by po páde Saddáma Husajna došlo k zrušeniu sankcii OSN proti Iraku, pasívne postavenie krajiny v organizácii by sa zmenilo na plnoprávne členstvo.
Medzitým sa cena ropy rýchlo približuje k stropu, ktorý bol v rámci cyklického stúpania a klesanie jej úrovne pokladaný za neprekonateľný. Obchodníci tvrdia, že tento trend je prejavom nervozity v súvislosti s potenciálnym vojenským konfliktom.
Aj pre trh s ropou bude 5. február veľmi významným dátumom. V tento deň totiž predloží americký minister zahraničných vecí Colin Powell dôkazy, že Irak disponuje zbraňami hromadného ničenia, ktoré zatajil.
Očakáva sa, že potom príde veľmi rýchlo rozhodnutie o vojenskej akcii. Trh s ropou sa bude musieť zrieť na neurčitý čas dvoch miliónov barelov ropy (barel = 159 litrov). Saudská Arábia síce prejavila ochotu nahradiť iracký výpadok, ale znalci jej ťažobných a prepravných možností pochybujú, že to dokáže.
Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung uviedol, že v prípade vojny treba rátať na prechodný čas s rastom ceny ropy o 30 až 50 %. Po skončení konfliktu dôjde k zrejme k prudkému poklesu ceny ropy, ale ten by tiež nemal trvať dlho, ak ropný trh spozná skutočný význam problémov vo Venezuele.
(1 USD = 38,856 SKK)