BRATISLAVA. Slovenská ekonomika by sa počas najbližších dvoch rokov mala priblížiť k 80 % priemeru Európskej únie.
Predpovedá to Národná banka Slovenska v aktuálnej analýze konvergencie slovenskej ekonomiky, podľa ktorej by v roku 2017 mala úroveň hrubého domáceho produktu Slovenska v parite kúpnej sily predstavovať 79,7 % priemeru únie.
Dostať by sa tam mala z tohtoročnej úrovne 77,1 % cez budúcoročných 78,5 %. "Priemerným tempom 1,2 percentuálneho bodu ročne bude patriť medzi päť najrýchlejšie konvergujúcich krajín Európskej únie, no v porovnaní s predkrízovým vývojom pôjde o slabé dobiehanie," konštatuje v analýze centrálna banka.
Produktivita práce zrýchlila
Oveľa pomalšie sa Slovensko približuje únii vo vývoji spotrebiteľských cien.
Porovnateľná cenová hladila u nás podľa Národnej banky Slovenska dosiahne v tomto roku iba 68,5 % priemeru únie a v ďalších dvoch rokoch stúpne len minimálne o 0,2 percentuálneho bodu v roku 2016, resp. o ďalšieho 0,1 percentuálneho bodu na 68,8 % v roku 2017.
"Relatívna cenová úroveň na Slovensku by sa tak v nasledujúcich rokoch mala stále pohybovať pod úrovňou z roku 2008," píše sa v materiáli.
Najvýraznejšie sa však Slovensko približuje k vyspelej Európe v relatívnej produktivite práce.
Jej postupné zrýchlenie možno podľa centrálnej banky očakávať aj napriek predpokladanému pokračovanému zvyšovaniu zamestnanosti.
Relatívna produktivita práce by podľa odhadov Národnej banky Slovenska mala v tomto roku dosiahnuť 83,3 % priemeru únie a v nasledujúcich dvoch rokoch by mala ďalej rásť na 84,5 %, resp. 85,9 % priemeru krajín Európskej únie.
Čo sa týka nominálnej konvergencie, teda plnenia maastrichtských kritérií, ktoré bolo nevyhnutné na prijatie eura, Slovensko by v tomto aj budúcom roku malo zostať jednou z iba piatich krajín eurozóny, ktoré splnia všetky stanovené limity.
Vďaka pomalému rastu cien by sa tak malo relatívne pohodlne zmestiť do inflačného kritéria, očakáva sa tiež, že deficit verejných financií sa udrží pod referenčnými troma percentami.
Verejný dlh by sa v tomto a budúcom roku mal pohybovať pri úrovni 53,5 % hrubého domáceho produktu, teda pod stanovenou hranicou 60 % a kritérium úrokových sadzieb Slovensko plní s výraznou rezervou takmer 3 percentuálnych bodov.
Slovensko zaostáva
Štúdia centrálnej banky sa však okrem reálnej a nominálnej konvergencie venuje aj hodnoteniu vývoja faktorov, ktoré vplývajú na reálne približovanie krajiny k vyspelej Európe.
Na základe dostupných rebríčkov konkurencieschopnosti a kvality podnikateľského prostredia pritom konštatuje, že Slovensko pokračuje v zaostávaní v tvorbe podmienok pre ďalší hospodársky rast.
"Dlhodobejší pohľad na vývoj kvality podnikateľského prostredia a podmienok pre konkurencieschopnosť ukazuje, že výrazné zaostávanie Slovenska v tejto oblasti nastalo po roku 2008," konštatuje Národná banka Slovenska.
Značné rezervy podľa centrálnej banky naznačuje aj hodnotenie plnenia cieľov Stratégie 2020. Jediný cieľ, ktorý Slovensko plní už v súčasnosti a jeho splnenie nie je ohrozené, sa týka emisií skleníkových plynov.
Čiastočné zlepšenie sa zaznamenalo v oblasti nezamestnanosti, výdavkov na vedu a výskum a podielu populácie ohrozenej chudobou.
"Napriek tomu, aj v týchto oblastiach bude treba vyvinúť značné úsilie na splnenie stanovených cieľov," píše sa v analýze.
Negatívny medziročný vývoj zaznamenali podiel obnoviteľných zdrojov energie, konečná energetická spotreba, ale aj podiel predčasného ukončenia školskej dochádzky, ktorý doteraz dosahoval hodnotu v súlade s cieľom pre rok 2020.
