BRATISLAVA. Sociálne balíčky, ktoré pripravuje vláda Roberta Fica, sú súčasťou predvolebnej kampane strany Smer. Peniaze z lepšieho výberu daní by pritom mohla využiť vláda na zavedenie systémových opatrení. Tvrdí to opozičná strana SaS a KDH.
Podľa KDH cieľom sociálnych balíčkov je zakryť sociálne problémy a nízku životnú úroveň spôsobenú vysokou nezamestnanosťou a prehlbovaním regionálnych rozdielov. Predseda KDH Ján Figeľ okrem toho však pripomenul, že viaceré z opatrení druhého sociálneho balíčka KDH navrhovalo alebo podporovalo už niekoľko rokov.
"Napríklad zníženie sadzby DPH na základné potraviny a opatrenia na podporu rodín s deťmi. Preto tieto opatrenia vítame," priblížil Figeľ.
Fico predstavil druhý sociálny balíček, je v ňom týchto 15 opatreníČítajte
Viaceré zámery súčasnej vlády sú však podľa neho neefektívne a nesystémové. "Vláda dáva ľuďom omrvinky v porovnaní so stámiliónovými stratami cez korupciu a klientelizmus na úrovni štátnej moci, ktorá nemá účinnú kontrolu," podotkol Figeľ. Hnutie túto stratu odhadlo na úrovni 1,5 miliardy eur len za obdobie súčasnej vlády Roberta Fica.
"Občanom teda pôjdu minibalíčky, kým miliónové balíky finančných stimulov, podpory a garantovaných ziskov z predražených štátnych tendrov a transakcií posiela schránkovým firmám, finančným skupinám a oligarchom na Bahamy, Cyprus či iné exotické miesta," tvrdí Figeľ.
Premiér v utorok (4.8.) skonštatoval, že po roku 2012 sa jeho kabinetu podarilo urobiť absolútny poriadok vo verejných financiách, odštartovať boj proti daňovým únikom a naštartovať ekonomiku.
"Tieto dobré čísla je potrebné pretaviť do výsledkov, rozhodnutí, krokov, ktoré reálne pocítia ľudia vo svojich vlastných peňaženkách. Takto vznikla myšlienka balíkov sociálnych opatrení na zlepšenie životnej úrovne," podotkol premiér s tým, že na financovanie sociálnych balíkov sú používané zdroje z boja proti daňovým únikom.
Strana SaS je ale presvedčená, že polovica z lepšieho výberu daní by stačila na okamžité zavedenie rovnej dane z príjmov právnických a fyzických osôb vo výške 17 %. "Tieto financie by s rezervou postačovali na dôležité systémové opatrenia spojené so zlepšením zamestnávateľského prostredia, zdravotníctva a školstva. Rovnako aj na konsolidáciu verejných financií," podotkol tímlíder SaS pre verejné financie Eugen Jurzyca.
Zároveň upozornil, že nie je pravda, že politika súčasnej vlády nevedie k vyšším deficitom. "Skutočnosť je taká, že deficit v roku 2014 bol vyšší než deficit v roku 2013 a deficit za rok 2015 bude spoľahlivo vyhodnotený až po parlamentných voľbách v roku 2016," dodal Jurzyca.
TASR sa pokúsi získať reakciu Úradu vlády SR.
