BRATISLAVA. Vláde sa pri písaní rozpočtu veľmi nedarí prognózovať vývoj našej ekonomiky. Od zavedenia eura sa ministerstvo financií pri dlhodobom odhade rastu ani raz „netrafilo“ do reality.
Dvoj a trojročná prognóza rastu hrubého domáceho produktu v rozpočtoch od roku 2009 vždy odhadla vyšší rast ako ekonomika nakoniec dosiahla. Ministerstvu sa darí prognózovať blízko realite len rast na budúci rok. Podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivana Šramka môžu byť optimistické odhady problémom.
„Obdobie od roku 2009 bolo pomerné turbulentné a z pohľadu tvorby rozpočtu by malo byť nastavené konzervatívnejšie ako zvyčajne,“ povedal Šramko, ktorý v minulosti šéfoval Národnej banke Slovenska (NBS).
Prílišné očakávania môžu mať negatívny dosah na financovanie krajiny, ale aj na bežných ľudí. Ak je skutočnosť horšia ako boli pôvodné očakávania, vytvára to riziko na naplnenie cieľov v rozpočte, vysvetľuje Šramko.
Bolestivejšie škrty
Hlavným rizikom vysokých prehnaných očakávaní je, že štát nemusí na daniach z príjmu alebo z pridanej hodnoty vybrať toľko, koľko predpokladal.
Od rastu vo veľkej miere závisí aj vývoj zamestnanosti. Čo má zase vplyv na to, koľko štát ročne minie na sociálne programy.
„Ak ministerstvo a vláda chcú dodržať svoje ciele, musia prijať dodatočné opatrenia, či už na strane príjmov, alebo úsporami na výdavkoch,“ objasňuje dosahy Šramko.