Slovinci sú ku Grékom tvrdí. Oni sa z krízy dostali bez eurovalu

Malá republika sa z ťažkostí dostala dôsledným dodržiavaním tvrdých opatrení.

Ilustračná foto.(Zdroj: TASR)

ĽUBĽANA. Slovinsko prejavuje voči gréckej núdzi len málo pochopenia. Informuje o tom rakúsky denník Die Presse.

Popri Nemecku, Fínsku a pobaltských štátoch sa voči Grécku správalo neústupne odmietavo len Slovinsko.

Slovinci vedia, čo je to dostať svoj štát do veľkých ťažkostí. Malej republike za južnou hranicou Álp pri Jadrane hrozilo pred dvoma rokmi, že európsky záchranný fond tiež bude musieť požiadať o prechodnú finančnú pomoc.

Bola to o to nepríjemnejšia situácia, že Ľubľanu v EÚ považovali za vzorného žiaka, ako treba uplatňovať rigoróznu európsku finančnú politiku.

Slovinsko sa však nezaradilo medzi štáty ako Írsko, Portugalsko či Španielsko, ktoré riešili rozpočtovú či bankovú krízu výdatnou pomocou z eurovalu.

Ako sa z toho dostali

Ľubľanská vláda pristúpila k radikálnej úspornej rozpočtovej politike a zreorganizovala bankový systém. Dôslednými opatreniami a ich dodržiavaním sa Slovinci rýchlo sami vyhrabali z ťažkostí.

Od získania nezávislosti v roku 1991 do roku 2004 bolo Slovinsko silno exportnou krajinou. Medziročne rástol jeho hrubý domáci produkt (HDP) v priemere o vyše 4 %. V roku 2005 krajinu zasiahla špekulačná horúčka.

Investície do nehnuteľností, privatizácia a prevzatie firiem sa financovalo z úverov. Zavedením eura v roku 2007 úvery ešte viac zlacneli. Štátne banky ich veľkoryso poskytovali na pochybné projekty politicky spriazneným osobám. Práve v dôsledku nezabezpečených a nesplatiteľných úverov sa banky dostali do kritickej situácie.

Terajšia eurokomisárka Alenka Bratušeková ešte ako premiérka začala dôsledne realizovať presne takú politiku, ako teraz EÚ ordinuje Aténam. V roku 2013 pevne uchopili liace finančnej politiky.

Slovinsko zvýšilo daň z pridanej hodnoty (DPH), hranicu odchodu do dôchodku upravilo z 59 na 65 rokov, zaviedlo daň z nehnuteľností. Opatrenia priniesli viac financií do rozpočtu. Bratušekovej vláda sa pustila aj do privatizácie štátnych podnikov, hoci táto téma bola v Slovinsku dosť citlivá. Projekt sa zatiaľ neskončil.

Dlh je už zvládnuteľný

Sanovanie bánk v roku 2013 zvýšilo rozpočtový schodok na 14,9 % HDP. Ale už vlani klesol na 4,9 % a tento rok sa očakáva jeho zníženie na 2,9 %. V minulom roku dosiahol prírastok HDP 2,6 % a tento rok sa odhaduje na 2 %. V roku 2005 dosahoval štátny dlh iba 27 % HDP, výdavky na záchranu bánk ho vytlačili na 81 %. Slovinský minister financií Dušan Mramor ho pokladá za zvládnuteľný.

Napriek výsledkom úspornej politiky nepripravuje vláda jej zmäkčenie. Kabinet sa rozhodol zmeniť úsporné opatrenia na prekonanie krízy na reštrukturalizáciu sektora verejných služieb. Ročne chce na mase štátnych zamestnancov, napriek úpornému odporu odborov, ušetriť 310 miliónov eur.

V ostrom tóne proti správaniu sa Atén, ktorý používa slovinská vláda, ju podporuje väčšina Slovincov. Už po víťazstve Syrizy v januárových parlamentných voľbách v prieskume 55 % Slovincov uviedlo, že Gréci budú musieť splatiť svoje dlhy do posledného centa. Iba 20 % ich vyslovilo názor, že im treba pomôcť odpísaním časti dlhov.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  1. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  2. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  6. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  7. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  8. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  9. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 15 395
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 398
  3. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 4 075
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 056
  5. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 236
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 098
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 988
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 910
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 351
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 133

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prieskum Focus: Vládne strany oslabujú

Smer stratil takmer dve percentá. Do parlamentu by sa dostalo aj KDH.

DOMOV

Politika, biznis, vplyv. O čo ide oligarchom v médiách

Odborník hovorí, že oligarchovia médiá skupujú kvôli svojim záujmom.

BANSKÁ BYSTRICA

V Banskej Bystrici otvorili najmodernejšiu autobusovú stanicu na Slovensku

Dopravná časť je v testovacej prevádzke.

Neprehliadnite tiež

Razenie tunela Čebrať na diaľnici D1 by sa mohlo obnoviť v januári 2018

Odhaduje to generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Ján Ďurišin.

Investície do verejných budov už nebudú zaťažovať verejné financie

Nové pravidlá umožnia podľa MF SR zapájanie know-how a financií súkromného sektora do takýchto investícií, a to bez vplyvu na verejné financie.

Bankomaty majú výročia. Takto vyzerali pred 50 rokmi

Prvý bankomat dali do používania v roku 1967 v Londýne. S nápadom na výrobu automatických prístrojov, ktoré by vydávali peniaze 24 hodín denne, prišiel škótsky vynálezca John Shepherd-Barron.

Nemecké platy sú v priemere o 570 eur vyššie ako tie naše

Najhoršie platení sú pracujúci v Rumunsku, Bulharsku a Maďarsku