BRATISLAVA. Keď eurozóna odklepne Grécku nový záchranný program, tieto peniaze dostane krajina z Európskeho stabilizačného mechanizmu, takzvaného trvalého eurovalu.
Ten ich získa tak, že on sám si požičia peniaze na finančných trhoch. Vydá dlhopisy, ktoré predá bankám, poisťovniam, sporiteľniam či podielovým fondom.
Peniaze z eurovalu by pritom Gréci nemali dostať naraz, ale vo viacerých tranžiach. Ich uvoľnenie je spravidla viazané na plnenie reforiem, na ktorých sa Atény dohodnú s veriteľmi.
Celková kapacita trvalého eurovalu je asi 705 miliárd eur, na pôžičky je vyčlenených asi 500 miliárd eur. Zvyšok je rezerva, ktorou euroval uisťuje svojich investorov, že svoje dlhopisy splatí.
Väčšina zo 705-miliardovej kapacity eurovalu sú fiktívne peniaze, na účtoch inštitúcie je totiž iba 80,6 miliardy eur. Tieto peniaze naliali do trvalého eurovalu členské štáty eurozóny, Slovensko tam poslalo 659 miliónov eur.
Trvalý euroval je luxemburskou akciovou spoločnosťou, ktorej akcionármi sú štáty, kde sa platí eurom. Slovensko vlastní menej ako 58-tisíc akcií eurovalu, náš podiel tak činí 0,8184 percenta.