Argentína zbankrotovala sedemkrát, pre Grécko je však zlým príkladom

Odborník na medzinárodné financie na Americkej univerzite a autor množstva analýz argentínskeho bankrotu Arturo C. Porzecanski považuje Argentínu za vhodnú analógiu k situácii Grécka. No Grécko to bude mať ťažšie.

NEW YORK. Grécko ani zďaleka nie je prvou krajinou v histórii, ktorej hrozí neschopnosť splácať štátny dlh. A presne z tohto dôvodu existuje jediné slovo, pre ktoré Grécko napokon ustúpi požiadavkám veriteľov: Argentína. Informoval o tom portál denníka New York Times.

Argentína od získania nezávislosti v roku 1816 vyhlásila platobnú neschopnosť celkovo sedemkrát, naposledy v minulom roku. Varovným príkladom pre Grécko je však rok 2001, keď Argentína vyhlásila neschopnosť splácať štátny dlh v celkovej výške takmer 100 miliárd USD (89,27 miliardy eur).

Útrapy a ťažkosti

Odborník na medzinárodné financie na Americkej univerzite a autor množstva analýz argentínskeho bankrotu Arturo C. Porzecanski považuje Argentínu za vhodnú analógiu k situácii Grécka. No Grécko to bude mať ťažšie. S týmto tvrdením súhlasí aj Daniel Gros, riaditeľ Centra európskych politických štúdií a autor analýzy porovnávajúcej Grécko a Argentínu.

Argentína podobne ako dnes Grécko zažila na prelome tisícročí niekoľko rokov útrap a ťažkostí. Od Medzinárodného menového fondu (MMF), Svetovej banky a USA si požičiavala vysoké sumy a všetky úvery boli podmienené nepopulárnymi úspornými opatreniami. Keď Argentína odmietla splniť stanovené ciele deficitu štátneho rozpočtu, MMF zadržal platby.

Nasledoval panický výber vkladov z bánk a zmrazenie vkladov, čo malo za následok nepokoje a demonštrácie. V srdci hlavného mesta Buenos Aires došlo ku krvavým zrážkam demonštrantov a polície a vtedajší prezident Fernando de la Rúa musel utiecť z krajiny vrtuľníkom.

Začarovaný kruh

Argentína v poslednom týždni roka 2001 vyhlásila neschopnosť splácať štátny dlh vo výške 93 miliárd USD a prudko devalvovala peso, ukotvené k doláru.

K sociálnym nepokojom a politickej nestabilite (Argentína mala v priebehu štyroch dní až troch prezidentov) sa pridružila recesia. Desaťtisíce nezamestnaných ľudí zametalo ulice. Vklady v amerických dolároch boli konvertované na peso, čím stratili polovicu svojej kúpnej sily.

Navzdory tomu sa argentínske hospodárstvo už v nasledujúcom roku stabilizovalo a krajina bola do roka 2006 schopná úplne splatiť dlhy voči MMF. Argentína sa už nikdy nevrátila na medzinárodné trhy dlhopisov.

Odmietla sa podriadiť rozhodnutiu amerického sudcu a úplne vyplatiť aj súkromných veriteľov, ktorí sa nezúčastnili na reštrukturalizácii jej dlhu. V dôsledku toho Argentína vlani opäť vyhlásila platobnú neschopnosť a začarovaný kruh pokračuje.

Grécko je závislé

Keďže aj bez výraznej pomoci sa ekonomike Argentíny od roka 2002 relatívne darí, niektorí ekonómovia navrhujú, že Grécko by tiež malo vyhlásiť platobnú neschopnosť, vydržať krátkodobé útrapy a nasledovať príklad Argentíny. S tým nesúhlasí ani odbojný grécky minister financií Janis Varufakis a myšlienku na platobnú neschopnosť považuje za scestnú.

Pod ekonomické zotavenie Argentíny sa totiž podpísal najmä neočakávaný dopyt rýchlo sa rozvíjajúcej Brazílie a Číny a s tým súvisiaci dočasný vzostup exportu. Argentína má vyše 41 miliónov obyvateľov a hrubý domáci produkt v roku 2013 na úrovni 610 miliárd USD.

Najdôležitejším exportným artiklom sú sójová múka, olej a kukurica. Hoci dováža aj energiu, disponuje nemalými zásobami ropy a zemného plynu, vďaka čomu by mohla byť úplne sebestačná.

Naproti tomu Grécko je výrazné závislé od dovozu, a to najmä nevyhnutných komodít: ropy, rafinovaných ropných produktov a liekov. I keď rafinované produkty aj samo vyváža, svoje rafinérie môže zásobovať iba dovezenou ropou. Jedinými komoditami z vlastnej produkcie, ktoré môže vyvážať, sú čerstvé ryby a bavlna.

Ibaže Grécko nemá šancu výraznejšie zvýšiť vývoz oboch produktov. Bránia tomu striktné kvóty EÚ na rybolov, ako aj nízky dopyt po textile a nedostatok bankových úverov pre pestovateľov bavlny.

Len zlomok hodnoty

Ak by Grécko opustilo EÚ a oživilo výrazne devalvovanú drachmu, možno by mohlo niečo vyťažiť z turistického ruchu. "Lenže medzičasom už znížili ceny a turistický ruch stúpol. No nepomohol nijak výrazne, keďže celkové príjmy sa nezvýšili," upozorňuje Gros.

A v porovnaní s Argentínou je Grécko malé. Má len niečo vyše 11 miliónov obyvateľov a hrubý domáci produkt v roku 2013 dosiahol 242 miliárd USD. "Argentína je bohatá na zdroje a keby musela, vedela by z nich vyžiť," povedal Porzecanski. Ekonomická životaschopnosť Grécka je naproti tomu veľkou neznámou.

Keby Grécko mohlo devalvovať svoju menu ako svojho času Argentína, určite by mu to prinieslo výhody. Lenže Grécko takúto menu nemá a eurové úspory Grékov, ktoré sa v mnohých prípadoch nachádzajú v bankách mimo Grécka, by nebolo možné konvertovať na drachmy.

Takáto konverzia by tvrdo zasiahla súkromný sektor, ktorý financuje svoje aktivity prostredníctvom eurových úverov zahraničných bánk.

Ďalší problém predstavujú dlhy. Argentínska vláda rozhodla, že dolárové dlhy bánk alebo firiem sú splatné v peso v pomere 1:1. No grécke spoločnosti majú množstvo cezhraničných záväzkov. Grécke banky doteraz udržiavala pri živote Európska centrálna banka.

"Pokiaľ by Grécko opustilo eurozónu, jej záruky by mali hodnotu len zlomku pôvodnej hodnoty. Grécke banky by boli okamžite insolventné," upozorňuje Porzecanski.

Silnejšie páky

Navzdory všetkému nie je jasné, či zvíťazí zdravý rozum. Po počiatočnom optimizme, že Grécko predloží rozumný návrh, na trhoch prevládli pochybnosti, či kompromis uspokojí veriteľov.

A hoci Varufakis tvrdí, že odchod z eurozóny by bol katastrofou, jedným dychom dodáva, že platobná neschopnosť by sa dala zvládnuť a poskytla by Grécku silnejšie páky pri ďalších rokovaniach o zotrvaní krajiny v EÚ a eurozóne. Podľa Grosa výsledok neurčí ekonomika, ale politika.

Ďalším dôležitým faktorom je postoj obyvateľov, keďže ich názor na prosperitu nemusí zodpovedať tomu v USA či vo zvyšku Európy. Mnohí Gréci si myslia, že vzdanie sa časti národnej suverenity v prospech zahraničných veriteľov je horšie než ekonomický chaos.

Dokazujú to aj príklady z Venezuely či Kuby, ktoré na dlhé roky prijali recesiu a zníženie životnej úrovne. A zdá sa, že aj Rusi sú príliš ochotní nasledovať prezidenta Vladimira Putina do recesie. "Populizmus a nacionalizmus sú stále veľmi mocné sily," konštatuje Porzecanski.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  1. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  4. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  5. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  6. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  8. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  9. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 8 509
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 845
  3. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 122
  4. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 975
  5. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 769
  6. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 2 143
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 691
  8. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 687
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 405
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 398

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

ŠPORT

Slovanu kuriózny gól nepomohol, doma prehral s Kazaňou

Bratislavský klub v stretnutí aj vyhrával, napokon prehral o tri góly.

SVET

Merkelová prijatie utečencov po rokoch neľutuje

Nemecká kancelárka nechce prijímať ďalších ľudí zo Sýrie.

DOMOV

Počas týždňa bez áut kolabuje doprava

O dopravu v Bratislave sa 60 rokov nikto nestaral.

Neprehliadnite tiež

Markíza má byť na predaj, hovorí sa aj o ďalších médiách

Majiteľ najsledovanejšej televízie na Slovensku, ako aj potenciálni záujemcovia o jej kúpu tvrdia, že špekulácie nekomentujú.

Kroksy sú späť. Ich miliardová stratégia? Byť škaredé

To, že sa kroksy vracajú, nie je žiadna náhoda.

Zákon chrániaci médiá je ľahké obísť

Legislatíva zakazuje, aby majiteľ vlastnil printové aj elektronické médiá zároveň.

Do Moricových železničných opravovní vstupuje nový investor

Budamar získa tretinu v ŽOS Vrútky, čo sú tretie najväčšie opravovne. Sľubuje si od toho úsporu na opravách lokomotív a tisícky vagónov.