SME
Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Vláda nechce odpovedať novinám, naposledy to urobil Mečiar

Ministri sa rozhodli ignorovať denník N. Krok, ktorý pripomína časy Mečiara, môže porušovať zákon.

(Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

BRATISLAVA. Premiér Robert Fico, vicepremiér Ľubomír Vážny a trinásť ministrov slovenskej vlády sa dohodlo, že nebudú odpovedať na otázky denníka N.

„Dohodli sa na tom členovia vlády po skončení jej zasadnutia v stredu minulý týždeň,“ informoval v pondelok Úrad vlády.

Denník podľa vlády „dlhodobo tendenčne informuje o práci kabinetu“, Fico preto už v minulosti odmietal odpovedať na otázky jeho reportérov na tlačových konferenciách. Ostatní členovia vlády na otázky odpovedať zvykli. Premiér neodpovedá ani na otázky denníka SME.

Reakcia Beaty Balogovej, šéfredaktorky SME:

Prístup, ktorý si zvolil premiér Fico, protirečí zásade rovnosti prístupu k médiám a v konečnom dôsledku poškodzuje čitateľa a demokratickú spoločnosť. Dúfam, že novinárska obec prejaví solidaritu s reportérmi denníka N a bude sa vlády pýtať otázky, na ktoré odmietla odpovedať.

Vadia im Shootyho nálepky

Vláda sa tak rozhodla po tom, ako minulý týždeň v stredu vyšiel denník s prílohou – nálepkami karikatúr Martina „Shootyho“ Šútovca, ktoré zobrazujú Fica. Na jednej z nálepiek je s batohom peňazí ako lupič, ktorý kričí „Chyťte zlodeja!“. Na druhej je zas Ficova hlava znázornená ako schránka, ktorú obkolesuje nápis „Peniaze som zohnal vlastnou hlavou“.

Úrad vlády už na nálepky reagoval minulý týždeň, keď zrušil akreditáciu dvojice reportérov, ktorí mali letieť s predsedom vlády do Moskvy na oslavy 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny.

„Touto aktivitou sa denník N bezprecedentne pridal k opozičným politickým subjektom, a preto vláda Slovenskej republiky nevidí zmysel v ďalšej komunikácií s ním,“ píše Úrad vlády v stanovisku, ktorým oznámil ignoranciu novín.

Podľa stanoviska sa hovorcovia jednotlivých ministerstiev dohodnú, ako bude ignorancia prebiehať po „technickej a právnej stránke“.

„Úrad vlády SR, ako aj jednotlivé ministerstvá budú pri informovaní postupovať podľa platnej legislatívy,“ tvrdí vládna administratíva.

Je choré, že riešia nálepky?

Šéfredaktor denníka Matúš Kostolný považuje rozhodnutie vlády za tragické.

„Doteraz to mohlo byť iba osobné zlyhanie premiéra Roberta Fica, ktorý sa otázok našich reportérov bál už niekoľko mesiacov,“ vraví Kostolný. „Za choré považujem už to, že sa samolepkami zaoberá vláda.“

Otázkou teraz je, či vláda v takomto prípade neporušuje zákon. Situácia pritom pripomína okamihy z deväťdesiatych rokov, keď Mečiar zakázal komunikovať s agentúrou SITA, denníkom SME a televíziou Markíza. Vydržalo to vtedy tri mesiace.

Mediálny analytik a šéfredaktor webu Mediálne.sk Tomáš Czwitkovics považuje rozhodnutie selektovať novinárov na základe ich názoru za neetické.

„Je to porušenie princípov slobody slova a tlače zo strany ústavných činiteľov, zároveň je to deklarácia o vedomom porušení tlačového zákona,“ vraví Czwitkovics.

Selekcia je zakázaná, trest nie je

Tlačový zákon, ktorým sa riadia tlačené a internetové média totiž hovorí, že úrady či štátne podniky sú povinné poskytovať médiám informácie o svojej činnosti „na základe rovnosti“. Obdobná formulka je aj v zákone o vysielaní, ktorý platí na televíznych a rozhlasových žurnalistov.

„Pri poskytovaní informácií na základe vyslovenej žiadosti by bolo neprípustné, ak by žiadosti jedného vydavateľa (reportéra) povinná osoba vyhovela a žiadosti iného o poskytnutie rovnakej informácie nevyhovela,“ napísali právnici Jozef Vozár, Ernest Valko a Lukáš Lapšanský v komentári k tlačovému zákonu.

Za situáciu, ktorá je v rozpore so zákonom, považujú aj prípady, keď úrady selektívne vyberajú otázky na tlačovej konferencii či niektorých reportérov na tlačovú konferencie vôbec nepustia.

„Je to jasný prejav toho, aký má strana Smer-SD postoj k zákon, ktoré sama presadila – je to pre nich iba zdrap papiera. Denník N by sa podľa môjho názoru mal obrátiť na súd,“ hodnotí rozhodnutie vlády Czwitkovics.

Naráža pritom na fakt, že tlačový zákon, ktorý zakazuje selektovanie novinárskych otázok, písalo ministerstvo kultúry pod vedením Mareka Maďariča a presadila prvá vláda Roberta Fica v roku 2008.

Tlačový zákon neupravuje pri práve novinárov na informácie žiadne sankcie, keď úrady otázky novinárov selektujú alebo vôbec neodpovedajú. Naproti tomu, keď napríklad média odmietnu uverejniť niekomu opravu, môže ich dotknutá osoba žalovať.

Spoluautor komentára k tlačovému zákonu Jozef Vozár si myslí, že zmena zákona by nepomohla.

„Kebyže sa dá do zákona finančná sankcia, tak ju radšej zaplatia a informácie poskytnú až v čase, keď budú neaktuálne,“ myslí si. Rovnaký názor má aj na prípadné súdne spory s úradmi.

„Jednoducho, v žurnalistike ide o aktuálnosť,“ vraví. Dodáva, že nie všetko sa dá upraviť v zákone. „Pri aplikácii tlačového zákona proste musí byť prítomný aj dobrý úmysel, je to otázka kultúry, nie práva,“ uzatvára právnik.

Ostáva infozákon

Keď úradníci tlačový zákon nerešpektujú, novinári môžu žiadať o informácie cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám, takzvaný infozákon.

Ibaže základná doba na poskytnutie informácií je podľa infozákona osem pracovných dní, navyše, zákon úradníkom umožňuje, aby sprístupnenie informácií naťahovali či niektoré dáta úplne zatajovali. Novinárom potom ostáva už len možnosť, aby úrad žalovali o zverejnenie informácií.

Podľa Czwitkovics sa by sa mohol upraviť tlačový zákon tak, aby jasne stanovil, že novinári majú podľa neho nárok na rovnaký okruh informácií, ako podľa infozákona.

„V prípade neposkytnutia informácie by úrady mali negatívnu odpoveď zdôvodniť, pričom negatívne stanovisko by malo byť napadnuteľné a odvolací orgán by mal v tom prípade donútiť orgán verejnej moci k náprave,“ načrtá možnosť úpravy zákonov mediálny analytik.

Ako reálne ale nevidí, aby tlačový zákon upravoval fixné lehoty pri poskytovaní informácií.

„Často totiž závisí od situácie a komplexnosti informácií. Niekedy médiá potrebujú vyjadrenie do niekoľkých minút, v prípade menej aktuálnych tém postačuje dlhšia lehota,“ dodal Czwitkovics.

Neetické nálepky?

Napriek tomu, že Czwitkovics kritizuje vládu za jej rozhodnutie ignorovať denník N, voči kampani so samolepkami Fica je rezervovaný.

„Nálepková kampaň denník N podľa môjho názoru prekračuje etické novinárske štandardy nezaujatého média,“ myslí si.

Kostolný v nálepkách problém nevidí. „Nerozumiem, v čom by mohli byť za hranou novinárskej etiky. V tomto konkrétnom prípade sa jedná o karikatúry, ktoré sme už predtým zverejnili v denníku N a minulý týždeň sme ich zverejnili opäť vo forme samolepky,“ povedal.

Nálepky proti Ficovi podľa neho nič nemenia na nezávislosti denník N.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  2. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  3. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  4. Magazín SME Ženy už v predaji
  5. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  6. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  7. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  8. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  9. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  10. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 908
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 051
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 797
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 767
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 673
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 617
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 079
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 488
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 325
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 152
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Pri plošnom testovaní sa využívajú antigénové testy.
Ilustračné foto.
Píše Juraj Buzalka

S tyčinkou v nose tvoríme históriu

Politické spoločenstvo sa deje prostredníctvom rituálov.

Ilustračné foto.
Leonardo DiCaprio

Neprehliadnite tiež

Môže vás firma vyhodiť, keď odmietnete ísť na test?

Firma má na výber viacero možností.

Ilustračná fotografia.

Wall Street má za sebou najhorší týždeň od marca

Na akcie negatívne vplýva pandémia aj nervozita pred voľbami v USA.

Wall Street - ilustračná fotografia.

V cestovnom ruchu zanikne 174 miliónov pracovných pozícií

Svetová rada cestovania a turizmu pôvodne predpokladala zánik 197 miliónov miest.

Turisti narýchlo opúšťajú Chorvátsko.

Európska centrálna banka varuje pred plošným zatváraním ekonomík

Vlády musia pri zavádzaní reštrikcií postupovať selektívne.

Európska centrálna banka.