Prvý obchvat Bratislavy môže byť cyklistický, tvrdí vládny koordinátor Klučka

Podľa koordinátora sa zmenilo veľmi veľa, predovšetkým v oblasti vzájomnej komunikácie a koordinácie.

(Zdroj: ARCHÍV SME - Rastislav Procházka)

Zmenilo sa veľmi veľa, predovšetkým v oblasti vzájomnej komunikácie a koordinácie, hovorí národný koordinátor o svojich dvoch rokoch na ministerstve dopravy.

BRATISLAVA. Denne jazdí do práce na bicykli už viac ako desať rokov a pre túto vášeň nadchýna aj druhých. Peter Klučka ako prvý národný cyklokoordinátor už takmer dva roky bdie na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (MDVRR) SR nad rozvojom cyklistickej dopravy a cykloturistiky. Verí, že prvý obchvat Bratislavy môže byť práve cyklistický. Uviedol to v rozhovore pre TASR.

Môžu sa na vás ako národného cyklokoordinátora obrátiť aj bežní cyklisti, keď majú nejaký problém?

Nielen môžu, ale to aj robia. Môžu sa obrátiť priamo na mňa, keďže ako človek zamestnaný na ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja nemám tajnú mailovú adresu či telefónne číslo.

Zároveň sa aj v spolupráci s ostatnými regionálnymi cyklokoordinátormi snažím riešiť akýkoľvek problém, ktorý sa vyskytne. Či už konzultáciou, alebo radou, ako postupovať.

Zastávate túto pozíciu od augusta 2013. Čo sa odvtedy na Slovensku v oblasti cyklodopravy a cykloturistiky zmenilo?

Zmenilo sa veľmi veľa, predovšetkým v oblasti vzájomnej komunikácie a koordinácie. Pretože rozvoj cyklistickej dopravy je najmä o vzájomnej spolupráci všetkých zúčastnených rezortov, ale aj inštitúcií, ktoré majú čo hovoriť do rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky.

To podstatné ale je, že kdekoľvek sa objavíme, máme už dvere otvorené. Už to nie je tak, že sa na nás pozerajú ako na niečo, čo tu doteraz nebolo a snáď ani nemá podporu. Jednoducho podpora rozvoja nemotorovej a pešej dopravy má už na Slovensku zelenú.

Aj cyklistov už začínajú vnímať, že sú tu a chcú byť plnohodnotnými účastníkmi cestnej premávky so všetkými povinnosťami, ale aj právami, ktoré k tomu patria. Prijalo sa tiež viacero vládnych dokumentov, napríklad Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky, ktorá hovorí o tom, čo všetko treba urobiť, aby bola cyklistická doprava skutočne na takej úrovni, ako je to v okolitých krajinách.

Keď spomínate okolité krajiny, dá sa povedať, ako dlho funguje cyklokoordinátor napríklad v Českej republike či v Poľsku, alebo v Maďarsku?

V Českej republike existuje cyklokoordinátor na národnej úrovni už 13 rokov. Má vybudovaný systém a sieť cyklokoordinátorov či už mestských, alebo regionálnych. Je to vidieť aj na podiele cyklistickej dopravy na celkovej deľbe dopravnej práce v krajine. Predstavuje 6-% podiel. U nás sa, bohužiaľ, toto číslo približuje len k 2 %.

Vy osobne budete kedy spokojný s cyklistickou dopravou na Slovensku?

Ako úradník vtedy, keď sa naplní základná vízia Národnej cyklostratégie. To znamená, keď sa budeme približovať k 10-% podielu cyklistickej dopravy na celkovej deľbe dopravnej práce v roku 2020.

Ale ako občan Peter Klučka, cyklista, budem spokojný vtedy, keď napríklad v Petržalke sadnem na bicykel a bez zosadnutia prejdem plynulo a bezpečne naprieč celou Bratislavou. V Devínskej Novej Vsi z neho potom zosadnem a zaparkujem bicykel v podzemnej garáži špeciálne určenej pre bicykle.

Je vôbec možné urobiť v Bratislave takúto cyklotrasu?

Áno, dá sa to. Napríklad občianske združenie Cyklokoalícia má už jasne naznačenú sieť základných cyklistických komunikácií. Ich cieľom je spojiť jednotlivé mestské časti s centrom za účelom cestovania do práce a z práce či do školy.

Zároveň ale spájajú aj jednotlivé rekreačné časti mesta, kam môžu cyklisti jazdiť za oddychom. Sieť je nakreslená, je to už všetko len otázka postupnej prípravy projektov a ich realizácie z hľadiska disponibilných zdrojov.

A čo cyklistická doprava v rámci Slovenska? Kedy budete pri nej spokojný? Keď sa z Bratislavy vyberiete na bicykli a plynulo zájdete až do Uble?

Pokojne až do Uble, pretože mi to umožní integrovaný dopravný systém jednotlivých dopravcov, v ktorom mi na nezjazdných alebo ťažkých úsekoch prepravia bicykel svojimi dopravnými prostriedkami.

S tým, samozrejme, súvisí aj to, že sa tam nevyberiem iba pracovne, ale že použijem bicykel aj ako cykloturista. Teda, aby som po práci spoznal aj pamiatky a prírodné krásy daného regiónu. Vtedy bude občan Klučka spokojný.

Kedy odhadujete naplnenie tohto cieľa?

Myslím si, že behom desiatich rokov sa výsledky postupne určite objavia.

Môžete teda spomenúť niektoré cykloprojekty, ktoré sa už takto podarilo na Slovensku zrealizovať?

Minulý rok sa napríklad otvorila z európskych prostriedkov 28-kilometrová cyklistická trasa zo Svätého Jura pri Bratislave, ktorá vedie cez Raču a Vajnory. Týchto 28 kilometrov ľuďom postupne umožní cestovať napríklad do práce na bicykli.

Cyklotrasa totiž pokračuje ďalším projektom, ktorý sa napojí na túto cestu cez Ivanku pri Dunaji a popri letisku ju navedie na už existujúcu trasu smerujúcu popri malom Dunaji s napojením na Dunaj.

Ak to tak vzletne môžem povedať, keď sa táto cyklistická komunikácia dobuduje, bude mať okolo 40 kilometrov a bude to vlastne prvý nultý, ale cyklistický obchvat Bratislavy. Je veľmi reálny, pretože na predlžovaní tejto cyklocesty sa už pracuje.

Aké ďalšie projekty sa takto v súčasnosti na Slovensku rozbiehajú?

Všetky regióny postupne pripravujú jednotlivé projekty. Napríklad v dosť vysokom štádiu rozpracovanosti sú projekty vo Vysokých Tatrách a veľký projekt sa tiež pripravuje v Prešove. Má sa ním podporiť cyklotrasa EuroVelo 11, čo je medzinárodná cyklistická trasa spájajúca sever Európy s juhom. Na Slovensku ide od poľských hraníc cez Prešovský a Košický kraj až k maďarským hraniciam.

S prípravou projektov sú však veľmi aktívni aj v Prievidzi, Banskej Bystrici, Piešťanoch či Trnave, Nitre a Trenčíne. V Bratislave môžem spomenúť napríklad enormný záujem o dostavanie cyklotrasy EuroVelo 13 z Devína do Karlovej Vsi.

Chýba už len päť kilometrov tejto cesty, aby medzinárodná trasa spĺňala atribúty bezpečnej a plynulej cesty aj pre zahraničných návštevníkov. Svitá však už svetlo nádeje, mesto sa stará o to, aby sa týchto chýbajúcich päť kilometrov spojazdnilo čo najskôr.

Akú má táto cyklotrasa celkovú dĺžku, keď jej chýba už len päť kilometrov?

Meria takmer 7000 kilometrov a vedie z Nórska od Barentsovho mora až k Čiernemu moru. Je to nádherná cyklotrasa. Pre Bratislavu je však rozhodujúce aj to, že sa u nás stretávajú dve európske cyklocesty. A to spomínaná EuroVelo 13, čiže cesta Železnej opony, a EuroVelo 6, ktorá vedie z francúzskeho Nantes k Čiernemu moru.

Celkovo majú EuroVelo cesty dĺžku takmer 70 000 kilometrov. Tvorí ich 14 trás a Európska únia sa snaží o ich dostavanie, pretože spájajú celú Európu.

Vy ste z nich už koľko prejazdili?

Ja som zatiaľ prešiel iba z EuroVelo 6 približne 2000 kilometrov, takže mi z nej ešte polovička chýba.

Roky jazdíte na bicykli aj do práce. Nadchli ste pre takúto dopravu aj ostatných ľudí v rámci ministerstva?

Na začiatku stával pred ministerstvom jeden bicykel, dnes nám už začína byť priúzkych deväť stojanov na bicykle. Práve teraz pripravujeme ponuku nových stojanov pre viac bicyklistov a nadšencov. Aby do nich mohli bicykle pohodlnejšie umiestniť a uzamknúť.

Je to zároveň aj vizitka nášho rezortu, že nielen o tejto téme rozprávame, ale vytvárame pre cyklistov aj podmienky a podporujeme ich.

Máte aj počas svojich ciest po Slovensku pocit, že je to všade tak a pribúda ľudí, ktorí nasadajú na bicykle?

Postupne áno. Vnímam to, keď chodím na služobné cesty vlakom a bicyklom. Ale vidieť to aj na príklade našej celoslovenskej súťaže "Do práce na bicykli". Keď sme ju minulý rok vyhlásili, zapojilo sa do nej 30 miest.

Tento rok sme mali už tri týždne pred začatím súťaže registrovaných 33 miest zo 138 a v tomto týždni to je už 55 miest. Záujem je jasný, cítiť ho zospodu. Čiže sa hlásia priamo ľudia a občianske združenia, že sa chcú zapojiť.

Takže aj funkcia národného cyklokoordinátora vznikla tak, že sa vytvoril tlak zospodu, aby tu bol niekto, kto by zastupoval cyklistov?

Nepochybne áno, ale zároveň máme vzor aj v Európe. Pretože v každej krajine, či už je viac, alebo menej vyspelejšia v oblasti cyklistiky, takáto pozícia existuje. A kolegovia cyklokoordinátori zápasia s rovnakými problémami ako u nás, možno majú inú východiskovú základňu, ale problémy sú tie isté. Ľudia sú totiž všade na svete rovnakí.

Ktorá krajina je podľa vás tou naj v oblasti cyklodopravy?

Keď začnem našimi susedmi, v Českej republike sú veľmi dobré podmienky. Tam sú cyklisti skutočne vítaní, ako hovorí aj ich slogan. Veľmi dobré podmienky sú však aj v neďalekom Rakúsku.

Nedávno som sa napríklad vrátil z Chorvátska a môžem povedať, že aj táto krajina si už začína vážiť cyklistov. Po pobreží spájajúcom jednotlivé strediská sa dá krásne jazdiť na bicykli. Netreba teda ani chodiť ďaleko. A o krajinách ako Francúzsko, Holandsko či Belgicko ani nemusím hovoriť. Tie majú vysoký podiel cyklistickej dopravy.

Ale môžem povedať, že aj krajiny V4 sú na tom veľmi slušne. Napríklad také Maďarsko, kde stačí len v Rajke prejsť cez hranice a cyklista sa dostane po novovybudovanej cyklokomunikácii až na trasu EuroVelo 6 a po nej môže ísť až do Budapešti.

Dá sa dnes povedať, ktorý región je na Slovensku na tom v rámci cyklodopravy a cykloturistiky najlepšie?

Nedá sa to takto jednoznačne povedať. Zriadením medzirezortnej pracovnej skupiny v súlade s Národnou cyklostratégiou sa teraz všetky regióny snažia o to, aby plány, ktoré mali dlhodobo "v šuplíku" už mohli postupne realizovať.

Čiže pripravujú projekty tak, aby ich mohli realizovať a financovať z operačných programov nového programového obdobia eurofondov určených na roky 2014 až 2020. Ťažko by sa teraz dala urobiť hitparáda z ôsmich regiónov, ktorý je na tom dobre. Každý má koniec koncov aj iné východiskové podmienky.

Ktoré sú najvážnejšie problémy a prekážky, čo bránia rozvoju cyklistickej dopravy a cykloturistiky na Slovensku?

Je to majetkovo-právne vysporiadanie, ktoré je alfou a omegou pri podávaní žiadostí o nenávratný finančný prostriedok z operačných programov.

Tu vidno aj prístup jednotlivých samospráv, ktoré dané kroky postupne taktujú. Najprv si urobí štúdiu, kadiaľ by mohla trasa viesť. A to tak, aby čo najviac smerovala po pozemkoch, ktoré sú, v úvodzovkách povedané, bezproblémové. Prípadne má na nich štát garanciu, že by ich mohol vysporiadať.

Existuje tiež napríklad veľký záujem robiť cyklistické trasy na hrádzach vodných tokov, keďže tie pozemky patria štátu. Prípadne, ale to možno predbieham, na nevyužívaných železničných tratiach. Aj to nám umožňuje Národná cyklostratégia, ale nechceme to nijako urýchľovať, budeme podrobne uvažovať o každej takejto ponuke.

Takéto príklady ale môžeme vidieť v Prahe alebo na Morave. Tým, že sme ministerstvo, ktoré ma na starosti aj železničnú dopravu, veľmi starostlivo uvážime každý takýto krok.

Viete už povedať, koľko zdrojov pôjde zo štátneho rozpočtu na cyklodopravu?

Je schválený vládny dokument a na jeho platnosti sa nič nezmenilo. To znamená, že možnosť žiadať na cyklodopravu dve až tri eurá na obyvateľa na rok, samozrejme, stále platí. Všetko ale záleží od možností štátneho rozpočtu. V tejto chvíli sa skôr pozornosť cyklistickej verejnosti aj jednotlivých zodpovedných rezortov upiera na možnosť čerpania európskych fondov.

Na programové obdobie rokov 2014 až 2020 je v troch operačných programoch suma približne 50 miliónov eur. Ide o Integrovaný regionálny operačný program, program rozvoja vidieka a program cezhraničnej spolupráce. Samozrejme, s týmto súvisí aj podpora štátu, pretože pri eurofondoch je nutná spoluúčasť jednotlivých samospráv, vyšších územných celkov a štátu.

Ale aj zo strany rezortu dopravy existuje podpora vytvárania projektov, aby sa nerobili len takpovediac do šuplíka, ale aby boli financovateľné. V tomto smere vyvíja práve ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja snahu na spracovávanie zmysluplných projektov.Aby cyklocesty skutočne spájali.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  8. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl?
  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  3. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  7. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  1. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 7 684
  2. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 7 422
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 554
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 380
  5. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 2 178
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 095
  7. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 636
  8. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 1 581
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 170
  10. Zvládnete tento test o jablkách a cideroch? Otestujte sa 811

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Pýcha „ja som baník, kto je viac“ sa minula. Ako sa žije v kraji, kde bane miznú

Tak ich tu vnímajú. Ako náletové buriny, ktoré sa uchytili v pustnúcom baníckom kraji.

SVET

Článok 7: Nukleárna zbraň, ktorá prvýkrát hrozí Poľsku

Štáty sa nebudú hrnúť do používania tohto nástroja, hovorí analytička.

SVET

Poliaci masovo protestujú, krajina stráca slobodu

Vládna strana postupne ovládla súdnictvo či médiá.

Neprehliadnite tiež

Volkswagen, BMW, Audi sú podozrivé z kartelu, zrejme sa dohadovali na cene

Nemecký týždenník Der Spiegel informoval o vzájomnej dohode niekoľkých automobiliek. Mali sa dohadovať na cene aj prístupe.

V Česku sťahujú kečup kvôli nižšiemu obsahu rajčín

Z nevyhovujúcej šarže výrobku bolo na trhu viac ako 14-tisíc kusov.

Bývalé vedenie Rapid life odmieta viaceré zistenia nútenej správkyne

Právny zástupca bývalého vedenia je presvedčený, že správkyňa si neplní riadne svoje povinnosti a mala porušiť mlčanlivosť.

Siemens nebude štátnym ruským firmám dodávať zariadenia na výrobu elektriny

Siemens zastavuje dodávky energetických zariadení ruským firmám