Hlavnými trhmi pre rakúskych výrobcov a exportérov vína sú Nemecko, USA a Švajčiarsko. Na domácom trhu si udržujú rakúski vinári stále vyše 80-% podiel, čo je podľa prezidenta zväzu vinohradníctva Josefa Pleila vynikajúci výsledok.
V jednotlivých pestovateľských regiónoch sa vytvárajú vinárske výbory, ktorých úlohou bude ďalšie kultivovanie pestovania viniča a produkcia kvalitnejších druhov vína.
Rakúski vinári sa neobávajú rozširovania EÚ na východ a juh Európy (Malta, Cyprus). Naopak, z dlhodobého hľadiska vytvára východná Európa pre nich veľké odbytové možnosti. Význam rozširovania únie však nemožno preceňovať. V nasledujúcich troch rokoch sa nedajú očakávať nijaké veľké úspechy v exporte rakúskych vín. Tie prídu zrejme za päť až sedem rokov.
Pre rakúskych vinárov bude medzi novými členmi EÚ dôležitý poľský a český trh. V minulých rokoch sa už usilovali o preniknutie do oboch krajín. Podľa Pleila sa ich snaha neskončila neúspechom. Kým doteraz najmä do Česka exportovali Rakúšania víno v sudoch, v nasledujúcich rokoch budú klásť dôraz na vývoz zlatistého moku vo fľašiach.
Aj Slovensko je krajinou, ktorá dováža viac vína, ako vyváža. Preto je pre Rakúsko z dlhodobého hľadiska zaujímavou krajinou. Pleil sa neobáva, že nové krajiny EÚ zaplavia rakúsky trh s vínom svojou produkciou.
Najsilnejšou vinárskou krajinou spomedzi nových členov bude Maďarsko. Vinič sa pestuje na 105 000 hektároch. Krajina produkuje 4 až 4,5 milióna hektolitrov vína ročne, z ktorého sú tri štvrtiny biele druhy. Maďarsko sa však so svojimi vínami už presadilo na trhu únie. Preto jeho koncentrovaný útok na rakúsky trh nehrozí.
(1 EUR = 41,722 SKK)
* jns zll
