Vyše šesť miliónov eur z emisného kšeftu pretieklo cez Karibik na účet lučeneckej firmy Milenium Trading, z peňazí stavia linku na recykláciu plastov.
V lučeneckom Priemyselnom parku Juh vyrastá fabrika na recykláciu plastového odpadu.
Za vyše 19,9 milióna eur ju buduje spoločnosť Milenium Trading. Väčšinu peňazí, vyše 13 miliónov eur, získala z eurofondov.
Zvyšok podľa týždenníka Trend pochádza z emisného kšeftu, na ktorom Slovensko prerobilo najmenej 47 miliónov eur.
V roku 2008 sme predali povolenky na vypustenie 15 miliónov ton emisií garážovej spoločnosti Interblue Group po 5,05 eura za tonu. Interblue vzápätí kvóty predala po 8,20 eura za tonu do Japonska, zarobila 47 miliónov eur.
Obchod s Interblue dohodlo ministerstvo životného prostredia, ktoré vtedy ovládala Slovenská národná strana (SNS).
Cez Karibik do Lučenca
Tento zisk si delila spleť niekoľkých schránkových spoločností z Cypru a Karibiku. Najväčší koláč, asi 24,75 milióna eur, dostala belizská spoločnosť Crataegus Development.
Ukazuje to schéma emisného kšeftu, ktorú vlani zverejnil poslanec Daniel Lipšic a niektoré dáta z nej potvrdila aj prokuratúra.
Crataegus si peniaze nenechala, delila ich ďalej a 6,1 milióna eur v troch splátkach poslala na účet lučeneckej firmy Milenium Trading. Podľa schémy od Lipšica peniaze z jej účtov nik nevybral a ostali vo firme.
Milenium Trading v tom čase ohlásila výstavbu recyklačnej fabriky v Lučenci, čo spracuje 17-tisíc ton odpadu ročne. Podnik na jej stavbu získal dotáciu z eurofondov, celkovo 13,3 milióna eur.
„Zvyšok tvorí vklad investora a úver,“ píše agentúra TASR v dobovej správe.
„Vklad investora“ boli v skutočnosti peniaze od Interblue. Ibaže Milenium Trading nemohla priznať, že ide o peniaze z emisného kšeftu.
Ministerstvu životného prostredia sa totiž zaviazala, že projekt bude spolufinancovať aj bankovým úverom.
Budova Milenium Trading v lučeneckom Priemyselnom parku Juh. (Foto: Mestský úrad Lučenec)Ako pomohla Penta
Pomoc podľa týždenníka Trend prišla od investičnej skupiny Penta, ktorej Privatbanka začala s Milenium Trading rokovať o úvere. Úverovú zmluvu mali podľa ministerstva podpísať v stredu 28. januára 2009.
V rovnaký deň mali nabehnúť na účet lučeneckej firmy dve splátky podielu z emisného kšeftu, dokopy štyri milióny eur. Zvyšných 2,1 milióna eur nabehlo o týždeň neskôr.
Trend tvrdí, že úverová zmluva s Privatbankou znela na 6,1 milióna eur, čo je presne rovnaká suma, akú Milenium Trading zinkasovala z emisií.
„Keďže spoločnosť predložila zmluvu o pôžičke s Privatbankou, ministerstvo nemalo dôvod pochybovať o pôvode peňazí,“ reagoval hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano.
Trend tvrdí, že úver od Privatbanky bol v skutočnosti len zástierka, aby mohla Milenium Trading bez obáv použiť peniaze z emisií na výstavbu recyklačnej linky.
Vývoj úverového vzťahu s Privatbankou tomu nasvedčuje. Úver mal podnik podľa ministerstva čerpať 28. januára 2009, teda v rovnaký deň, ako dostal väčšinu podielu z emisného kšeftu.
Ale v skutočnosti vtedy úver nezískal a na jeho čerpaní sa dohodol až o rok neskôr.
Potvrdzuje to aj zápis záložného práva, ktorý bol prvýkrát v prospech Privatbanky vykonaný až v roku 2010, teda s ročným oneskorením.
Privatbanka ani Penta zmienené transakcie nekomentovali, odvolali sa na bankové tajomstvo.
[content type="avizo-clanok" id="7055439" url-type="sme-article"]Kauza emisie: vládu klamali, zmluvu zatajili, výpovede nestačili[/content]
Chvíľka u finančníka Siekela
V čase emisného kšeftu riadil firmu Milenium Trading žilinský advokát Michal Krnáč, ktorý mal blízko k SNS.
„Na moju advokátsku kanceláriu sa obrátil klient, ktorý nás požiadal o správu akcionárskych práv,“ tvrdí s dôvetkom, že s emisným kšeftom nemá nič spoločné.
Akcie Milenium Trading neskôr na pokyn tohto klienta previedol na skupinu FPD finančníka Antona Siekela.
Kto Milenium Trading skutočne kontroluje, je nejasné. Advokát Krnáč poprel, že by podnik ovládal bývalý predseda SNS Ján Slota.
So Slotom je spojiteľný aj ďalší podiel z emisného kšeftu. Belizská spoločnosť Crataegus, cez ktorú išli peniaze aj do Lučenca, poslala ďalších 5,5 milióna eur v troch splátkach aj na účty bratislavskej firmy Financial Public Service.
Na túto spoločnosť bolo písané lietadlo, na ktorom Slota odletel zo Žiliny do Chorvátska bez povinnej pasovej kontroly.
Skupina Penta je finančným partnerom spoločnosti NAMAV, ktorá je 45-percentným akcionárom spoločnosti Petit Press, vydavateľa denníka Sme.
