BRATISLAVA. Slovenská vláda v stredu odsúhlasila projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP) pri výstavbe nultého okruhu Bratislavy.
Východná spojka medzi Jarovcami, Rovinkou, Ivankou a Račou a žitnoostrovská rýchlocesta Prievoz - Holice sa križujú v uzle Ketelec.
Šesťpruhová nulka
Stavať by sa malo začať v roku 2016 a prvé autá majú po nových cestách prejsť v roku 2020. Podľa vlády má ministerstvo dopravy do konca januára začať verejné obstarávanie na koncesionára.
Bude mať na starosti projektovanie, výstavbu, financovanie a údržbu tejto časti nultého okruhu Bratislavy v celkovej dĺžke 59 kilometrov.
Štát by mu mal počas 30 rokov trvania koncesie zaplatiť spolu 4 až 4,5 miliardy eur, teda 135 až 151 miliónov ročne. Ministerstvo dúfa, že vysúťažená cena bude nižšia.
Stavebné náklady štátna expertíza odhaduje na 1,325 miliardy eur. Zvyšok budú tvoriť správa, údržba a financovanie diaľnice. Úsek D4 medzi Ivankou a Ketelcom má byť od začiatku šesťpruhový, zvyšná časť má byť pripravená na neskoršie rozšírenie na šesťpruh. R7 sa postaví ako štvorpruhová.
„Ide o výstavbu v husto zastavanom území, kde bude treba veľa investovať do protihlukových opatrení alebo prekládky inžinierskych sietí,“ vysvetľuje hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
Súčasťou úseku D4 bude aj most, najdlhší na Slovensku, cez Dunaj a jeho ramená pri Rusovciach.
Neskôr má diaľnica od Rače pokračovať tunelom popod Malé Karpaty na Záhorie a pri Stupave sa napojiť na vybudovanú križovatku s D2. Od nej má D4 pokračovať na hranice s Rakúskom.
Stavba alebo kolaps
Ministerstvo je presvedčené, že ak by sa nultý okruh nepostavil, doprava v Bratislave by do roku 2020 skolabovala. Problémom je najmä tranzit z Považia a Poľska do Rakúska a Maďarska, ktorý preťažuje obchvat Bratislavy a Prístavný most. Najvyťaženejším diaľničným úsekom Slovenska denne prejde viac ako stotisíc vozidiel.
Podľa Kóňu štúdia realizovateľnosti jasne dokazuje, že model PPP je výhodnejší ako klasická výstavba najmä z časového hľadiska. Za peniaze EÚ a štátu by sa nultý okruh mohol začať stavať najskôr v roku 2023.
Peniaze z eurofondov sú totiž naplánované na dokončenie diaľnice do Košíc a štát sa viac zadlžovať nesmie. „S modelom výstavby cez PPP počítali aj za predchádzajúcej vlády,“ dodáva Kóňa.
Banky aj Juncker
S potrebou nultého okruhu súhlasí aj opozícia, nepozdáva sa jej však spôsob financovania. „Model PPP považujeme za nevýhodný,“ tvrdí Pavol Zajac z KDH a hovorí o megakšefte pre súkromného koncesionára. Ministerstvu radil návrh stiahnuť.
Šéf Siete Radoslav Procházka projekt nazýva tunelom dlhým 30 rokov. Štúdia podľa neho ignoruje lacnejšie financovanie, ako Európsky fond pre strategické investície (tzv. Junckerov fond) alebo Slovenský investičný holding (SIH).
Podľa neho by to daňovým poplatníkom ušetrilo celkovo 240 miliónov eur. „V štúdii sa neobjavili, lebo by konkrétnym sponzorom Smeru zabránili zarobiť na financovaní D4 a R7,“ myslí si Procházka.
Na využitie Junckerovho fondu, ktorý predseda EK JeanClaude Juncker ohlásil na naštartovanie ekonomiky v sume 315 miliárd eur, myslelo aj ministerstvo.
Štúdia, ktorú schválila vláda, počíta s možnou úsporou až do 600 miliónov eur pri využití viacerých nástrojov vrátane SIH a Junckerovho balíčka. Zatiaľ však nie je podľa Kóňu jasné, ako bude fond fungovať.
V prípade súkromných koncesionárov diaľničných projektov zvyčajne ide o konzorcium finančných, stavebných a správcovských spoločností, podobne ako v prípade firmy Granvia, ktorá je koncesionárom úseku Pribina na rýchloceste R1.
Jeho akcionárom je investičný fond Meridiam Infrastructure a správcovská firma Vinci Concessions, ktorá diaľnicu postavila a udržiava.
V priebehu 30 rokov za ňu štát zaplatí takmer štyri miliardy eur, asi 130 miliónov ročne.
