Londýn 4. júla (TASR) - Slovenská republika síce pritiahla v minulom roku najviac priamych zahraničných investícií v celej svojej histórii, podmienky pre investície ale stále nedosahujú úroveň príťažlivosti okolitých krajín. Ako vo svojej analýze o Slovensku uvádza britský denník Financial Times (FT), väčšina z týchto investícií smerovala do privatizačných projektov a nie do tzv. investícií na zelenej lúke, ktoré by v konečnom dôsledku mohli dopomôcť k riešeniu kľúčových problémov v slovenskej ekonomike.
"S výnimkou Volkswagenu a U. S. Steel Slovensko stále zápasí s problémom pritiahnuť veľké investície na zelenej lúke, investície, ktoré majú najväčší dopad na obnovu ekonomiky," konštatuje FT. "Krajina nedokázala pritiahnuť dostatok veľkých technologických investícií, pričom Sony, Matsushita a On Semiconductor boli jedinými významnejšími investormi."
Podľa FT je hlavným problémom Slovenska malý domáci trh a slabá infraštruktúra, svoj podiel zodpovednosti však nesie aj vláda, "ktorá nedokázala vytvoriť dostatočne presvedčivý investično-motivačný program alebo propagačnú agentúru". Prijatie motivačných impulzov pre investorov nedosiahlo výraznejšie úspechy, "pretože vláda nedokázala program otestovať pred jeho zavedením a následne vytvorila zmätok jeho konštantným plátaním", konštatuje FT. Kritizuje pritom najmä podmienky, ktoré platili na Slovensku a v porovnaní s okolitým štátmi domácu ekonomiku pri priťahovaní zahraničných investícií značne znevýhodňovali - ide najmä o daňové prázdniny či výšku investície, ktorá si zaslúži zvýhodnenie.
Podmienky pre zahraničných investorov by sa však mali zmeniť novým zákonom, ktorý po schválení parlamentom začne platiť v septembri tohto roka, pokračuje FT. "Po dlhých diskusiách s Európskou úniou sa vláda v máji tohto roka rozhodla úplne prepracovať investičné podmienky. Nové stimuly, ktoré by sa podľa EÚ nemali vzťahovať na bohatý bratislavský región, zvyšujú daňové prázdniny na 10 rokov, čo je porovnateľné so susednými krajinami. Zákon priznáva dotácie na tvorbu pracovných miest a rekvalifikáciu a nulové dovozné clo na niektoré zariadenia," uvádza FT. "Investičné požiadavky boli znížené na 400 miliónov Sk (alebo 200 miliónov Sk v oblastiach, kde nezamestnanosť prekračuje 10 %) a výhody sa nevzťahujú len na nové spoločnosti. Vláda tiež upustila od požiadavky exportovať viac ako 60 % produkcie a reinvestovať všetky daňové úspory."
Ďalším problémom, ktorý prekážal v investíciách, bol nedostatok priemyselných parkov. FT oceňuje rozhodnutie vlády, ktorá vyčlenila 500 miliónov Sk na pokrytie 70 % nákladov na ich výstavbu. Prvý z nich vo Vrábľoch bol prednedávnom otvorený.
Prijatie nových pravidiel pre investorov ale stále nemusí byť zárukou, že sa Slovensko stane atraktívnym cieľom pre investorov. Tí totiž stále s opatrnosťou pristupujú k politickému prostrediu, problémom je aj legislatíva a pomalý súdny systém. "Jedna z vecí, ktorú investor potrebuje, je istota právneho prostredia," skonštatoval Mark Gibbend z KPMG. Určité obavy pritom prinášajú aj blížiace parlamentné voľby. "Ak sa HZDS vráti, niektorí investori môžu mať pochybnosti," upozorňuje predsedníčka predstavenstva Slovenskej sporiteľne (SLSP), a. s. Regina Ovesny-Straka. Pozorovatelia sa však väčšinou zhodujú an tom, že proces uskutočňovania reforiem je nezvratný. "Bez ohľadu na to, aká vláda tu bude po roku 2002, priestor na iracionálne správanie bude výrazne obmedzenejší," dodáva hlavný ekonóm SLSP Tomáš Kmeť.