BRATISLAVA. Slovenská armáda mení tvár. Ministerstvo obrany, ktoré dlhé roky tvrdilo, že nemá peniaze na nové zbrane, začalo chystať niekoľko veľkých nákupov.
Tento posun neunikol ani švédskemu výrobcovi zbraní, skupine Saab. Jej manažéri stále častejšie jazdia do Bratislavy s ambíciou odkrojiť si kus zo slovenských armádnych zákaziek.
„Vyrábame všetko od protitankových striel cez stíhačky až po ponorku,“ hovorí tridsiatnik Tobias Wennberg, ktorý šéfuje divízii pre strednú a východnú Európu.
Aktuálne sa však zbrojovka Saab, ktorá sa v 90. rokoch oddelila od automobilky rovnakého mena, zaujíma o konkrétne dva slovenské projekty: zvažovaný prenájom nových stíhačiek a ohlásenú súťaž na radary pre protivzdušnú obranu.
V oboch prípadoch sú v hre desiatky miliónov eur.
„Chceme byť na Slovensku prítomní trvalo. V prvej fáze si tu plánujeme zriadiť vlastné zastúpenie,“ približuje Wennberg.
Dva zárezy v regióne
- Ministerstvo obrany vedené Martinom Glváčom plánuje nahradiť súčasné stíhačky MiG29, ktorých prevádzka je závislá od ruských náhradných dielcov. Nové stroje chce podľa vzoru Česka a Maďarska riešiť formou prenájmu. Desaťročný lízing môže vyjsť na viac než 300 miliónov eur.
- Ministerstvo pripravuje aj veľkú zákazku na radary pre protivzdušnú obranu. Glváč sľúbil otvorenú súťaž. V prvej várke sa majú nakúpiť dva radary, cena za jeden môže byť 13 až 20 miliónov.
Saabu sa začiatkom tisícročia podarilo uchytiť v susednom Česku. Tamojšia armáda si od švédskej vlády prenajala stíhačky JAS 39 Gripen, vyzbrojila sa severskými protitankovými strelami, delostreleckými radarmi či protilietadlovými kompletmi.
Firma bola úspešná aj v Maďarsku, ktoré tiež prešlo na švédske gripeny.
Slovensko zostávalo ešte nedávno na okraji jej záujmu. „Na stredoeurópske krajiny sme sa pôvodne dívali ako na oddelené trhy. Situácia sa však zmenila a teraz ich vnímame ako jeden celok,“ rozpráva Wennberg.