New York 8. decembra (TASR) - Náhle zmeny v ekonomickom tíme amerického prezidenta Georgea W. Busha, ku ktorým došlo v piatok, sa zrejme dotknú aj washingtonskej modly - dlhodobej politiky silného dolára, ktorý mal byť najvyšším záujmom USA.
Politiku silného dolára presadil v 90. rokoch minister financií Clintonovej vlády Robert Rubin. Ale časy sa medzitým zmenili. Najväčšia ekonomika sveta, ktorá v minulom desaťročí dosiahla nevídaný rast, bojuje po minuloročnej recesii o dosiahnutie novej dynamiky. Finančné trhy spochybňujú politiku pevného dolára v čase slabého globálneho rastu. Otázka znie, či si v danej situácii USA môžu dovoliť tento prepych, keď sa ich tovary stávajú nekonkurencieschopnými.
Minister financií Paul O'Neill nečakane ohlásil svoju rezignáciu v piatok s tým, že z úradu chce odísť ešte do konca roka. Jeho odchod posilnil špekulácie o zmenenom prístupe vlády k sile dolára. Trhy však pochybovali o O'Neillovej spôsobilosti riadiť americkú finančnú politiku už v čase, keď ho nový prezident Bush pred dvoma rokmi vymenoval do funkcie.
Biely dom neoznámil, kedy a kto nahradí odchádzajúceho ministra. Zrejme to súvisí aj s rezignáciou hlavného Bushovho ekonomického poradcu Lawrencea Lindseyho. Jeho odchod z prezidentovho štábu môže byť pre trhy oveľa zaujímavejší ako O'Neillov, a to z toho dôvodu, že Lindsey bol v Bielom dome jedným z posledných zástancov politiky silného dolára, aj keď s určitými výhradami. Naopak, O'Neill mlčal v otázkach finančnej politiky, keď dolár začiatkom tohto roka začal strácať pôdu pod nohami.
Ekonómovia sa zhodujú, že v súčasných podmienkach, v ktorých sa nachádza svetová a americká ekonomika, je politika silného dolára neudržateľná.