Kiska napriek výhradám podpísal novelu zákona o EIA

BRATISLAVA. Aj napriek výzvam zo strany zamestnávateľov na vrátenie zákona do parlamentu podpísal prezident SR Andrej Kiska novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Hlava štátu pritom podľa vlastného zdôvodnenia prihliadala aj na to, že za doterajšiu nesprávnu implementáciu príslušnej európskej smernice hrozilo Slovenskej republike konanie zo strany Európskej komisie (EK).

Viaceré združenia zamestnávateľov prezidenta listom žiadali, aby novelu vrátil do Národnej rady (NR) SR. Ich námietky sa týkali predovšetkým možnosti preskúmania procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie súdom, záväznosti rozhodnutia v tomto procese, možností opravných prostriedkov a vstupu verejnosti do konania.

Týmito výhradami sa Kiska pred rozhodnutím podrobne zaoberal. "Hoci všeobecným obavám v súvislosti s vymožiteľnosťou práva a prieťahmi v rozhodovaní verejných inštitúcií na Slovensku prezident SR rozumie, nestotožnil sa s názorom, že zákon prináša výrazné zhoršenie súčasného stavu a že existujú závažné dôvody na jeho nepodpísanie," konštatoval vo svojom stanovisku.

Namietané ustanovenia totiž tvoria celkovú filozofiu novely, ktorá reaguje na upozornenia EK o nedostatkoch a rozporoch súčasného zákona s európskymi predpismi. Výsledkom posudzovania vplyvov projektu na životné prostredie bude po novom záverečné stanovisko, ktoré bude záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie.

"Novela preto vnáša do procesov posudzovania vplyvov na životné prostredie viac svetla a sprehľadňuje ich pre investorov i verejnosť," vysvetlil prezident.

Riziká spojené s neprimeranými prieťahmi v administratívnych a súdnych konaniach je však podľa neho potrebné sledovať a analyzovať.

"Ich riešenie je však spojené so všeobecnou nevyhnutnosťou zlepšovania vymožiteľnosti práva na Slovensku, nie s obchádzaním práva verejnosti na priaznivé životné prostredie a práva na ochranu zdravia, ktoré garantuje Ústava SR," dodala hlava štátu.

Podpísaná novela okrem prevzatia európskych smerníc po novom upravuje aj možnosti výmeny pozemkov v národných parkoch. Tieto zmeny, ktoré prešli do právnej normy až v parlamente pozmeňovacím návrhom, majú vyriešiť problém s celistvosťou územia a následným určovaním stupňov ochrany vo Vysokých či Nízkych Tatrách. Súvisia teda s pripravovanou zonáciou národných parkov.