BRATISLAVA.
TASR o tom informovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, pričom pokuty podľa hovorcu rezortu Michala Stušku "nie sú všeliekom".
"Zásadný účinok na dobré a bezpečné pracovné podmienky majú preventívne a ochranné opatrenia zamestnávateľov, ktorými skutočne chránia život a zdravie zamestnancov, ale aj samostatne zárobkovo činných osôb," povedal TASR.
Veľkú úlohu podľa neho zohráva nielen pracovná zdravotná služba, ale aj bezpečnostno-technická služba. "Bezpečnostní technici radia zamestnávateľom v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Dominujúcim predpokladom bezpečnej práce je však nespoliehať sa na to, že sa nič nestane a mať vôľu chrániť život a zdravie zamestnancov, nepreťažovať ich pracovnými úlohami a nezadávať im práce, pre ktoré nie sú odborne spôsobilí," myslí si hovorca rezortu práce.
Podľa informácií Konfederácie odborových zväzov (KOZ) pracovné úrazy pod vplyvom pracovného stresu predstavujú viac ako 60 percent všetkých pracovných úrazov a 80 % smrteľných pracovných úrazov sa vykazuje v malých a stredných podnikoch. Poradca KOZ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Bohuslav Bendík poukázal na stres na pracovisku, ktorý je v malých firmách silnejší.
"Tieto podniky sú ekonomicky závislé od zákazky, ako aj od možností regiónu. Väčšina zamestnávateľov má záujem vytvárať pre svojich zamestnancov bezpečné pracovné podmienky. V určitých obdobiach sú však ekonomicky prinútení zákazku prijať. Zamestnanci robia nadčasy, sú v strese, nemajú dostatočný odpočinok po práci. Prevažná väčšina úrazov vzniká pri zabehanej, rutinnej práci," upozornil Bendík.
