Bratislava 3. decembra (TASR) - Ministerstvo hospodárstva (MH) SR vydalo doteraz licencie na vývoz zbraní iba do tých krajín, voči ktorým nie sú uplatňované medzinárodné sankcie. Kontrola pohybu zbraní po ich vývoze je však ťažko realizovateľná až nemožná.
Ako pre TASR dnes povedal Vladimír Vilček z Odboru licenčnej a colnej politiky MH SR, ministerstvo nemá zistenia ani dôkazy o tom, že by slovenské subjekty realizovali vývoz v rozpore s licenčnými podmienkami. "Osemdesiat percent exportu pritom smeruje do ČR. Zvyšok zbrojného materiálu sa exportuje iba do krajín, voči ktorým nie sú uplatňované medzinárodné sankcie," konkretizoval V. Vilček.
Na základe zákona o obchodovaní s vojenským materiálom môže v súčasnosti podľa slov riaditeľa Odboru licenčnej a colnej politiky MH SR obchodovať s vojenským materiálom na Slovensku 152 subjektov. Platnosť všetkých vystavených povolení sa však skončí 1. marca budúceho roka, keď bude musieť byť ich platnosť obnovená. "Predpokladá sa, že sprísnenie podmienok získania povolenia na obchodovanie s vojenským materiálom povedie po 1. marci 2003 k významnému zredukovaniu počtu oprávnených subjektov," predikoval budúci vývoj V. Vilček.
Výrobu a pohyb zbraní na území ako aj cez hranice SR monitorujú okrem spravodajských zložiek a Colného riaditeľstva SR i MH SR v súčinnosti s rezortom obrany, vnútra a zahraničných vecí vydávaním licencií, resp. zhromažďovaním údajov v zmysle zákona o štátnej štatistike. Údaje o množstvách predaných zbraní do zahraničia ako aj o domácej produkcii však podliehajú utajeniu.
Kontrola exportu vojenského materiálu vrátane zbraní je v SR upravená zákonom o obchodovaní s vojenským materiálom z roku 1998. Novelou zákona z februára 2002 sa v tejto oblasti zaviedla kontrola exportu v rámci zušľachťovacieho styku, ktorá v minulosti nebola legislatívne možná. V septembri 2002 sa dokonca začalo i s kontrolou sprostredkovateľských činností pri obchode s vojenským materiálom a sprísnila sa taktiež kontrola tranzitu tohto materiálu cez územie SR posilnením kompetencií colných orgánov pri jeho kontrole. K žiadosti o povolenie sa okrem MZV SR, MO SR a MV SR vyjadruje aj Národný bezpečnostný úrad.
Zbrojárska výroba tvorila pred rokom 1990 základ slovenského strojárskeho priemyslu, keď dosahovala asi 60 % jeho celkovej produkcie. Garanciou odbytu bolo v tom čase zoskupenie bývalého východného bloku RVHP na čele so Sovietskym zväzom. Po roku 1990 podľa prezidenta Zväzu strojárskeho priemyslu SR Milana Cagalu v krajine nenastala konverzia, ale skôr likvidácia zbrojárskej techniky, lebo v rámci Československa až zhruba 90 % špeciálnej techniky produkovalo práve Slovensko.
V roku 1993 objem výroby slovenského zbrojárskeho priemyslu dosahoval podľa údajov MH viac ako 3,4 miliardy Sk. Potom však nastal výrazný pokles - v roku 1997 produkcia špeciálnej techniky predstavovala už len asi 650 miliónov Sk. Odvtedy však dochádzalo k postupnému rastu a za vlaňajší rok sa výroba dostala už na 1,894 miliardy Sk. Počet pracovníkov v tomto sektore sa za sledované obdobie znížil zo 4600 na minuloročných viac ako 1500.
Export zbraní SR prešiel podobným vývojom - poklesom do roku 1997 a následným návratom na staré pozície zo začiatku 90. rokov. V minulom roku sa tento export, krytý nielen vývozom nových výrobkov, ale aj vývozom techniky zo zásob rezortu obrany, dostal už na 4,3 miliardy Sk, čím mierne (asi o 100 miliónov Sk) prekročil export v roku 1993.