Brusel 29. júna (TASR) - Ekonomické dôsledky rozšírenia Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy (SVE) budú pozitívne pre dnešné kandidátske i členské krajiny. Vyplýva to zo štúdie Generálneho riaditeľstva Európskej komisie (EK) pre ekonomické a finančné záležitosti (DG ECOFIN), ktorú dnes zverejnili v Bruseli.
Hospodársky rast v krajinách SVE by sa mal v období rokov 2000 až 2009 zvýšiť ročne o 1,3 až 2,1 percenta za predpokladu, že tieto krajiny budú pokračovať v hospodárskych reformách. Štúdia počíta so scenárom, podľa ktorého bude v roku 2005 členmi EÚ osem postkomunistických krajín, teda všetky okrem Bulharska a Rumunska. Vplyv prijatia Malty a Cypru štúdia neskúma.
Pre dnešné členské štáty EÚ budú ekonomické dôsledky rozšírenia nepatrné, ale pozitívne: očakáva sa rast HDP vo výške asi 0,7 percenta. Najviac získajú prijatím nových krajín štáty, ktoré s mnohými z nich susedia, teda Rakúsko a Nemecko.
Vplyv rozšírenia na migráciu bude podľa štúdie DG ECOFIN malý, keď za obdobie 15 rokov sa očakáva kumulovaná čistá migrácia len vo výške 2,5 percenta populácie ôsmich nových členských krajín a hlboko pod jedným percentom populácie EÚ v produktívnom veku predpokladanej na rok 2009.
Kvôli tzv. spoznávaciemu efektu by sa mal počet migrujúcich osôb v prvých rokoch postupne zvyšovať, vrchol by mal prísť po troch-štyroch rokoch a potom začne migrácia klesať.
Migrácia pracovnej sily z východu po rozšírení by nemala spôsobiť žiadne väčšie ekonomické problémy pre EÚ ako celok, píše sa v štúdii. Migračné prúdy však nebudú rozdelené rovnomerne na celé územie EÚ, ale sústredia sa predovšetkým do Nemecka a Rakúska.
Rozšírenie tiež len veľmi málo ovplyvní sektor poľnohospodárstva v EÚ, keďže toto odvetvie predstavuje len malý podiel na zamestnanosti a HDP dnešnej pätnástky. Navyše krajiny SVE stále zaostávajú v kvalite výrobkov a okrem toho cenové rozdiely medzi EÚ a kandidátskymi krajinami sa v posledných rokoch výrazne znížili.
Štúdia predpokladá, že v štátoch strednej a východnej Európy zvýši rozšírenie rast produktivity v sektore poľnohospodárstva, ale až v priebehu desaťročia. Definitívne zmiznú posledné obchodné prekážky a krajiny sa pripoja k spoločnej poľnohospodárskej politike (CAP).
DG ECOFIN tiež očakáva, že veľký počet pracovníkov v nových členských krajinách opustí v nasledujúcom desaťročí sektor poľnohospodárstva. Vplyv na migráciu pracovnej sily do dnešnej EÚ však nebude veľký, lebo mnohí z nich odídu do dôchodku, alebo využijú zvýšený rast ekonomiky a zamestnajú sa v inom odvetví doma.
Dokument tiež porovnáva pripravované rozšírenie o krajiny SVE s rozšírením v 80. rokoch, keď sa členmi EÚ stalo v roku 1981 Grécko a v roku 1986 Portugalsko a Španielsko. Dôsledky pristúpenia troch krajín k vtedajším deviatim členom boli relatívne malé a blížiace sa rozšírenie by nemalo mať väčší dopad na terajšiu pätnástku.
Existuje však niekoľko dôležitých rozdielov. V prvom rade Grécko, Portugalsko a Španielsko boli vždy trhovými ekonomikami, zatiaľ čo štáty SVE mali centrálne riadené hospodárstvo a na trhové pravidlá prešli až začiatkom 90. rokov. Rozdiely v príjmoch medzi postkomunistickými štátmi a EÚ sú omnoho vyššie, ako to bolo v prípade juhoeurópskych krajín pri rozšírení v 80. rokoch. Táto skutočnosť spolu s menšími vzdialenosťami medzi krajinami strednej a východnej Európy a väčšinou členských krajín EÚ zvyšuje možnosť migrácie, uvádza sa v štúdii.
(spravodajca TASR Robert Sermek) ed
