Terajší rozpočet nestačí ani na zastavenie úpadku slovenskej armády.
BRATISLAVA. Keď príde reč na vojenské nákupy, je minister obrany Martin Glváč na neudržanie.
Za posledné mesiace ohlásil niekoľko veľkých projektov, ktoré by mali zo slovenskej armády urobiť modernú bojovú silu. Jeho plány majú jediný nedostatok: ministrovi na ne chýbajú peniaze.
Denník SME podrobne preskúmal materiály opisujúce rozpočet ministerstva obrany.
Z nich síce vyplýva, že Glváčov rezort má na tento rok k dispozícii zhruba 760 miliónov eur, na investície do zbraní však môže vyčerpať len necelých šesťdesiat miliónov.
Dôvod? Väčšina peňazí smeruje na platy, výsluhové dôchodky, výcvik či bežné prevádzkové náklady.
„Väčšina z tých projektov sa nedá pokryť súčasným rozpočtom. Čísla nepustia,“ hovorí bývalý štátny tajomník ministerstva Róbert Ondrejcsák.
Konkrétne: Glváč za hotovú vec vydáva nákup dvoch talianskych dopravných lietadiel Spartan. Tie by podľa odhadov mohli stáť šesťdesiat až osemdesiat miliónov eur. Čo znamená, že len tento jeden nákup musí Glváčov rezort rozložiť do viacerých rokov, aby ho armáda zvládla ufinancovať.
„Časť peňazí, ktoré má armáda vyčlenené na investície, musí vynaložiť na povinné nákupy munície, výstroj či náhradné dielce. Nemôže všetko použiť na jeden veľký nákup,“ vysvetľuje Marián Majer, bezpečnostný analytik Central European Policy Institute.
Glváč sa pritom vo svojich vyhláseniach nedrží pri zemi. Okrem dopravných lietadiel chce v blízkej budúcnosti nakúpiť útočné pušky, modernizovať transportéry BVP, obstarať dopravné vrtuľníky a hlavne dohodnúť prenájom švédskych stíhačiek Gripen.
Každá z týchto investícií by znamenala výdavky za desiatky miliónov eur. Napríklad keď Česko vybavilo len necelú polovicu svojej armády modernými útočnými puškami, účet dosiahol 40 miliónov eur.
Hra s číslami
Ministerstvo obrany uvedené závery spochybňuje. Podľa jeho zástupcov má armáda na investície podstatne viac peňazí než spomínaných šesťdesiat miliónov.
