Minister hospodárstva priznal, že na myšlienke úveru za akcie energetických firiem vládu láka, že bude mimo ostro sledovaných verejných financií.
Agentúrny text sme nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Myšlienka, že štát vloží svoje akcie v energetických firmách do jedného holdingu, nie je nová.
Od stredy je jasnejšie, čo môže viesť vládu Roberta Fica k tomu, aby napríklad štátne podiely v Západoslovenskej, Východoslovenskej či Stredoslovenskej energetike, SPP či teplárňach vložila do jedného podniku a nemala ich na účte Fondu národného majetku.
Minister hospodárstva Pavol Pavlis povedal, že takýto holding by si mohol brať úvery na investície či nákupy akcií v iných firmách.
Úvaha, že by štát odkúpil od Talianov akcie Slovenských elektrární, by tak bola reálnejšia.
Kúpiť si veľké riziko
„Je to mimo okruhu verejných financií,“ vysvetľoval v stredu Pavlis, ako by mohol holding štátu priniesť peniaze cez úvery a nepodpísať sa pod rastúci a tvrdo sledovaný verejný dlh.
- Slovenské elektrárne ovládajú tunajšie jadrové aj tepelné elektrárne či množstvo zdrojov na slnko a vodu.
- 66 % z nich vlastní taliansky Enel, chce ich predať.
- Štát má zvyšných 34 %.
Nápad pridať k 34 percentám štátnych akcií v elektrárňach aj zvyšok viackrát spomínal premiér Robert Fico. Opakuje, že je to iba možnosť pre prípad, keby sa ukázalo, že je to pre štát výhodné.
Cena za akcie pritom nemusí byť z pohľadu možností Slovenska vysoká. Analytik J&T banky Michal Šnobr odhadol, že sa môže začínať už na nula eurách a končiť pri 1 miliarde eur.
Taliani údajne čakajú omnoho viac než maximálny odhad analytika.
Cenu nadol ťahá rozostavaná atómka v Mochovciach. Pred pár mesiacmi sa hovorilo, že vyjde na 3,8 miliardy eur. Aj to už bol niekoľkrát zvýšený rozpočet. Najnovšie odhady hovoria o 800 miliónoch eur vyššej a ani to nemusí byť koniec.
Minister Pavlis si myslí, že štát „by bol jedným z tých najlepších vlastníkov“ firmy.
Ako možní kupcovia akcií našich elektrární sa spomínajú okrem štátu najmä český pološtátny ČEZ a EPH Daniela Křetínského a J&T. Druhý spomínaný by zrejme do mochoveckého rizika bez garancií nešiel.
Deficit neobídu
Opozičný poslanec za stranu SDKÚ Jozef Mikuš si myslí, že štátni manažéri akurát zvyšujú politický vplyv vo firme, čo potom napokon vedie k rastu cien energií.
Exminister hospodárstva a poslanec Nova Juraj Miškov upozorňuje, že kúpa elektrární by znamenala obrovské riziká, ktoré by na seba štát prevzal cez dostavbu Mochoviec. Tie pýtajú ďalšie a ďalšie stámilióny eur v situácii, keď sú ceny elektriny na trhu rekordne nízke.
Neobstojí podľa neho ani argument, že holdingový úver pôjde mimo deficitu. Obáva sa, že ak ho štátne firmy v holdingu nebudú splácať, môžu prepadnúť veriteľovi. Rovnako tak, ak budú úver splácať, štátu ujdú dividendy z nich.