Nad tisíc eur zarobí v Bratislave polovica zamestnancov (grafy týždňa)

Čo zaujalo analytikov či obchodníkov posledný týždeň? Prinášame vám grafy, ktoré navrhli, aj s ich komentárom.

Ak sa trestný čin prijímania úplatku dostane pred Špecializovaný trestný súd, obžalovaný má väčšiu šancu, že bude oslobodený ako v iných prípadoch. Kým pri podplácaní je oslobodený približne každý dvadsiaty z obžalovaných, pri prijímaní úplatkov je to každý siedmy.

Prijímanie úplatkov sa vo zvýšenej miere týka štátnych zamestnancov, až 73 percent z obžalovaných z tohto činu boli policajti či úradníci. Naopak, podplácanie sa týka najmä obyčajných občanov.

Vysvetlením je to, ako súd pristupuje k dôkazom v rôznych typoch prípadov. Kým pri podplácaní postačuje svedecká výpoveď toho, koho podplácali, pri prijímaní úplatkov sú často potrebné aj výpovede iných svedkov či použitie audiovizuálnych nahrávok.

Samuel Spáč, Transparency International Slovensko

Najvyššie platy majú na Slovensku ľudia, ktorí pracujú v Bratislavskom kraji (1179 eur). Naopak, najnižšie majú pracujúci v Prešovskom kraji (735 eur). Zaujímavé je pozrieť sa aj na rozloženie platov v najlepšie a najhoršie zarábajúcom kraji.

V Bratislavskom kraji najviac ľudí zarába od 801 do 1000 eur mesačne. V Prešovskom kraji je najčastejší plat v rozmedzí od 401 do 600 eur. Priemerný plat Bratislavskom kraji výrazne dvíhajú dobre zarábajúci ľudia. Nad 1000 eur mesačne v Bratislavskom kraji zarába 51 percent ľudí, v Prešovskom kraji len 14 percent, pričom deväť percent ľudí v Bratislavskom kraji deklaruje plat nad 2000 eur a v Prešovskom kraji nad túto sumu zarobí len jedno percento ľudí.

Miroslav Dravecký, projektový manažér Platy.sk

Vývoj úročenia novoposkytnutých spotrebiteľských úverov pomerne dlhé obdobie nekopíroval pokles úrokových sadzieb na hypotékach.

Priemerný úrok sa držal na úrovni 14,5 percenta. Začiatok dlhodobejšieho poklesu sme zaznamenali až v lete minulého roku. Sadzba odvtedy klesla pod hranicu 12,5 percenta.

Pomohli tomu aj silné kampane často zamerané na pokles úrokových sadzieb. Banky sa však podľa môjho názoru začali brániť priamemu tlaku na znižovanie sadzieb a začali vymýšľať benefity, ako napríklad klesajúca úroková sadzba, odpustenie niekoľkých splátok, prípadne ich časti a podobne. Takéto výhody si už medzi bankami klienti porovnajú veľmi ťažko. Aj to je možno dôvod, prečo sa posledný zverejnený mesiac pokles úrokových sadzieb zastavil a nabral opačný smer.

Maroš Ovčarik, analytik bankových produktov

Zdroj: UNDP/FRA/EC regional Roma survey 2011, vlastné výpočty CELSI

Rómovia na Slovensku sú najviac vzdelaní v strednej a východnej Európe

Vzdelanie je kľúčom k úspechu na trhu práce. Podľa našich analýz pracovníci bez maturity majú až o 25 percent vyššie riziko nezamestnanosti ako inak porovnateľní kolegovia s maturitou. Oproti tým s ukončeným vysokoškolským vzdelaním je rozdiel takmer až 35 percent u mužov a 39 percent u žien.

Ďalšie rozdiely vznikajú pri participácii na trhu práce, odmeňovaní a kvalite pracovných miest nízkovzdelaných pracovníkov.

Mnohí preto správne poukazujú na deficit vzdelania ako jednu z kľúčových bariér zamestnanosti Rómov.

No paradoxne, z porovnania Rómov žijúcich v ohrozených komunitách patria v stredo- a východoeurópskom regióne slovenskí Rómovia medzi tých najvzdelanejších, merané rokmi školskej dochádzky, ako aj pomerom rokov dochádzky oproti nerómskej populácii žijúcej v ich blízkosti.

Martin Kahanec, Riaditeľ pre výskum, CELSI a Visiting Research Fellow, Harvardova univerzita

Tento rok Slovensko nebude najrýchlejšie rastúcou krajinou regiónu. Rast Slovenska sa síce zrýchľuje, ale menej ako u našich susedov. V druhom štvrťroku stúpla medziročne slovenská ekonomika o 2,5 percenta, Česko o 2,6 percenta, Poľsko o 3,2 percenta a Maďarsko o 3,7 percenta. Česku prospelo oslabenie koruny, Maďarsku vládne výdavky, Poľsku domáci trh.

Z globálnej krízy v rokoch 2008 / 2009 sa však stredoeurópsky región zviechal nerovnomerne. Pokým Poľsku pomohol veľký vnútorný trh, Slovensko potiahli vývozy, ktoré rástli rýchlejšie ako v susedných krajinách. Poľsko teraz vyrába asi o štvrtinu viac ako pred krízou, Slovensko o pätinu. Naopak, Česko rastie len v posledných štvrťrokoch, Maďarsko ešte stále nedosiahlo predkrízové úrovne. S výnimkou Poľska tak susedia stále len dobiehajú náš náskok.

Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne

Približne 90 percent sporiteľov v druhom pilieri si sporí na svoj dôchodok v dlhopisových garantovaných fondoch. Aj investície týchto fondov by mali kopírovať dlhodobý sporivý horizont sporiteľa.

Ak správca penzijného fondu pozná horizont sporenia svojich klientov (sporiteľov), adekvátne tomu upravuje priemernú lehotu splatnosti (duráciu) dlhopisovej a peňažnej časti portfólia fondu tak, aby korešpondovala so sporivým horizontom klientov. To by malo zabezpečiť vyšší výnos pre sporiteľov.

Ak je napríklad priemerný sporivý horizont sporiteľov 20 a viac rokov, priemerná lehota splatnosti investícií by mala byť vyššia, a naopak. Správca by mal skôr investovať do dlhopisov s dlhšou splatnosťou než do šesťmesačných dlhopisov.

Pre sporiteľov, ktorí si chcú sporiť v konzervatívnejších fondoch a majú do dôchodku ešte ďaleko, je potom vhodné sledovať lehotu splatnosti portfólií dôchodkových fondov. Ak je vyššia, znamená to vyšší očakávaný výnos pri relatívne nízkom riziku prepadu ich úspor.

Ján Šebo, docent na Univerzite Mateja Bela

Rast svetového zahraničného obchodu je pomalý, globálna cezhraničná aktivita bánk padá a toky priamych zahraničných investícií sú rovnako pomalšie, keď to meriame ich podielom k HDP aj tempom ich rastu.

Pomalšie tempo globalizácie odráža niekoľko faktorov. Chýba impulz na ďalšiu dereguláciu zahraničného obchodu, diskusia o tom takmer stojí od roku 2008. Chýba aj expanzia cezhraničných bankových aktivít.

Na druhej strane to odráža pomalší rast vyspelých ekonomík, zvlášť v Európe. To sú faktory, ktoré predstavujú riziká pre malé otvorené ekonomiky, akými sú Slovensko, Česká republika či Maďarsko.

Zatiaľ čo podiel Slovenska na svetovom zahraničnom obchode, hoci stále malý, rástol v rokoch 2001 až 2008 v priemere o 12 percent medziročne, v rokoch 2009 až 2012 padal o 0,7 percenta, ale v roku 2013 a v prvom štvrťroku tohto roka vzrástol o 4,3 percenta.

Jaromír Šindel, viceprezident Citi Research

Predstihový ukazovateľ dôvery investorov, ktorý zostavuje nemecký inštitút pre ekonomický výskum - ZEW - akoby počas prvého polroka protirečil kuvičím hlasom o rizikách, ktoré pre silu nemeckého hospodárskeho rastu predstavuje geopolitické napätie. Pred tým varovali napríklad podnikatelia oslovení obdobným inštitútom IFO.

Hoci zložka ukazovateľa ZEW, ktorá hodnotí budúce očakávania investorov, sa už od januára postupne oslabovala, protirečilo jej stále sa zlepšujúce hodnotenie aktuálnej situácie. Oslovená skupina 350 analytikov a inštitucionálnych investorov ešte v júni hodnotila súčasnú kondíciu nemeckej ekonomiky ako najlepšiu od júla 2011.

Po studenej sprche, ktorú priniesol výsledok HDP za druhý štvrťrok, sa tento nedávny optimizmus ukázal nepodložený. V auguste tak zaznamenal index investorskej dôvery ZEW jeden z najprudších medzimesačných poklesov za posledné roky.

Kým hodnotenie súčasnej situácie sa prepadlo na najnižšiu úroveň od januára, budúce vyhliadky nemeckého hospodárstva vidia investori najpesimistickejšie od konca roku 2012. Práve v prvom štvrťroku 2013 nemecký HDP posledný raz zaznamenal medziročný reálny pokles (-0,6 percenta), ale aj dva za sebou nasledujúce štvrťročné oslabenia (-0,4 percenta).

Vladimír Vaňo, hlavný analytik Sberbank


Požadované výnosnosti štátnych dlhopisov krajín eurozóny začiatkom týždňa rýchlo klesli na nové rekordné minimá, keď prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi podporil špekulácie, že banka nakoniec uvoľní svoju menovú politiku ďalším tlačením peňazí.

ECB už v júni znížila všetky svoje úrokové sadzby a vydala opatrenie, ktoré prostredníctvom lacných úverov umožní bankám čerpať až bilión eur na zotavenie stagnujúcej ekonomiky eurozóny.

Požadované výnosnosti nemeckých desaťročných dlhopisov klesli na nové historické minimum na úrovni 0,935 percenta. Nové rekordné úrovne dosiahli aj dlhopisy Francúzska, ktorých požadovaná výnosnosť klesla na 1,306 percenta. Rovnako je na tom Taliansko s 2,485 percenta a Španielsko s 2,261 percenta.

Petr Habiger, Colosseum


Slováci sú menej finančne gramotní ako Nemci, no viac ako Američania či Japonci

Otázky na finančnú gramotnosť (správne odpovede nájdete na konci)

Inflácia: Predstavte si, že máte sporiaci účet a že úroková sadzba na vašom sporiacom účte je 1 % a inflácia je 2 %. Po jednom roku si za vložené peniaze a úroky kúpite:

  • (a) viac ako dnes (3,8 % respondentov si vybralo túto odpoveď),
  • (b) presne rovnako ako dnes (14,5 %),
  • (c) menej ako dnes (66,4 %),
  • (d) nevie (15,2 %).

Zložené úrokovanie: Predstavte si, že máte sporiaci účet a na ňom máte 1000 eur a ročná úroková miera je 2 %. Po piatich rokoch budete mať na účte:

  • (a) viac ako 1020 eur (50,9 % respondentov si vybralo túto odpoveď),
  • (b) presne 1020 eur (22,7 %),
  • (c) menej ako 1020 eur (10,5 %),
  • (d) nevie (15,9 %).

Diverzifikácia: Uloženie peňazí do jednej investície zvyčajne prináša bezpečnejší výnos ako uloženie peňazí do viacerých investícií. Je tento výrok podľa vás nesprávny alebo správny?

  • (a) nesprávny (60,8 % respondentov si vybralo túto odpoveď),
  • (b) správny = (21,5 %),
  • (c) nevie = (17,7 %).

Základná finančná gramotnosť sa vo svete testuje súborom troch otázok. Skúma sa, či obyčajní ľudia rozumejú pojmom, ako sú inflácia, zložené úrokovanie a nutnosť rozložiť svoje finančné prostriedky do viacerých druhov aktív. Slováci vyšli v porovnaní s inými národmi priemerne. Sme o niečo menej gramotní ako Nemci a Holanďania, ale vieme viac ako Američania či Japonci. O Rusoch ani nehovoriac.

Celkom dobre zvládame koncepty, ako je inflácia. Možno preto, lebo mnohí z nás si pamätajú nepríjemné dôsledky inflácie na úspory v 90. rokoch. Najväčší ‚hokej‘ máme v zloženom úrokovaní. Dlhodobé sporenie a investovanie nemá u nás veľkú tradíciu a vysvetliť krásu zloženého úrokovania bez osobnej skúsenosti je veru ťažké. Spoliehame sa, že štát sa o nás aj tak postará.

Správnu odpoveď na všetky tri otázky však uviedla menej ako tretina Slovákov. Učiť sa, učiť sa, učiť sa! Povedal by Lenin, keby videl toto vysvedčenie. A nielen ruské.

Odpovede: Inflácia: c, Zložené úrokovanie: a, Diverzifikácia: a

Vladimír Baláž, ekonóm SAV

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Naučme sa správne dochucovať ryby
  2. Od septembra opäť po starom
  3. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  4. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  5. 100 %-nú hypotéku môžete dostať aj na mestský apartmán
  6. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  7. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  8. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  9. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  10. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  1. Naučme sa správne dochucovať ryby
  2. 10 vecí, ktoré môžete dostať od zdravotnej poisťovne zadarmo
  3. Úspech na Majstrovstvách sveta v Quadrathlone
  4. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  5. Od septembra opäť po starom
  6. Máte doma retro kúsky spojené s pivom Šariš?
  7. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  8. 100 %-nú hypotéku môžete dostať aj na mestský apartmán
  9. Business Smartphones Connected to Public Wi-Fi Can Be in Danger
  10. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 6 874
  2. Od septembra opäť po starom 6 164
  3. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd 4 789
  4. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom? 3 434
  5. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte 1 728
  6. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 695
  7. Máte doma retro kúsky spojené s pivom Šariš? 1 215
  8. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 194
  9. Ako sme jazdili v socializme 1 092
  10. Leto nekončí! 1 080

Téma: Grafy týždňa


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Obchvat Ružomberka: už mal byť hotový, nakoniec bude meškať roky

Úsek D1 medzi Hubovou a Ivachnovou, ktorého súčasťou je aj obchvat mesta s 27-tisíc obyvateľmi, plánujú dokončiť až v roku 2021.

DOMOV

Odchod z koalície? Názory sú pol na pol, hovorí poslanec SNS

Fico ustúpil Dankovi a vláda v stredu nerokovala.

ŠPORT

Neapol hrá ako Real. Hamšíkovi sa vernosť môže oplatiť

Ľudia sa rozprávajú len o zápase, tvrdí Hamšík.

KOMENTÁRE

Fico môže stratiť viac než Danko

V prípade vabanku môže Smer stratiť viac než SNS. Už teraz má preň kauza nepríjemné dôsledky.

Neprehliadnite tiež

V USA padol obrovský jackpot, získal ho jediný výherca

O šanciach na výhru štatisti vraveli, že skôr sa človek stane prezidentom USA, akoby vyhral práve túto lotériu.

Volkswagen hľadá v Bratislave stovky ľudí, pripúšťa aj nábor cudzincov

V automobilovom závode by mohlo do konca roka pracovať takmer 14-tisíc ľudí.

Volkswagen vyrobil o tisíce áut menej. Aké sú škody po štrajku

Slovenské automobilové závody podľa analytika opäť prekonajú ročný výrobný rekord, napriek štrajku vo Volkswagene.

Obchvat Ružomberka: už mal byť hotový, nakoniec bude meškať roky

Úsek D1 medzi Hubovou a Ivachnovou, ktorého súčasťou je aj obchvat mesta s 27-tisíc obyvateľmi, plánujú dokončiť až v roku 2021.