Bratislava 20. novembra (TASR) - Odloženie účinnosti nového zákona o sociálnom poistení vytvára príležitosť úzkeho prepojenia reformovaného prvého piliera dôchodkového systému, založeného na priebežnom financovaní, a povinného druhého kapitalizačného piliera. Dáva aj šancu položiť zdravšie finančné základy verejného systému i prostredníctvom oveľa rýchlejšieho zvyšovania dôchodkového veku, než predpokladá schválený zákon. V najnovšej hodnotiacej správe o SR to konštatuje Medzinárodný menový fond (MMF).
Slovenský parlament schválil posunutie účinnosti spomínaného zákona o pol roka na 1. január 2004. Dovtedy by mal rezort práce predložiť jeho veľkú novelu, ktorá odstráni nedostatky platnej normy a zabezpečí prepojenie prvého a druhého piliera. S predložením návrhu zákona o kapitalizačnom pilieri, v rámci ktorého si budú občania časť súčasných odvodov odkladať už na vlastný dôchodok, sa pritom počíta do konca júna budúceho roka.
Podľa MMF by sa druhý pilier mohol stať optimálnou príležitosťou nielen na zníženie zaťaženia priebežného dôchodkového systému, ale aj na podporu zabezpečenia v starobe tým, že prinesie diverzifikáciu zdrojov príjmov počas starobného dôchodku. Súčasne pomôže rozvoju slovenských kapitálových trhov. Fond však upozorňuje aj na cenu, ktorú treba brať do úvahy pri koncipovaní kapitalizačného dôchodkového systému. Varuje, že vzhľadom na nízky počet Slovákov by mohli náklady na správu individuálnych účtov v prepočte na jedného obyvateľa dosiahnuť značný objem. Poukazuje tiež na to, že rozsiahle presmerovanie príspevkov z prvého do druhého piliera by mohlo skomplikovať úsilie Slovenska o splnenie maastrichtského kritéria fiškálneho schodku.
Za zásadný predpoklad zavedenia kapitalizačného piliera pritom považuje vytvorenie stabilného rámca na obozretné financovanie, orgánu schopného vykonávať dohľad nad spoločnosťami, ktoré budú v rámci neho pôsobiť, a zabezpečiť obozretnú a transparentnú správu aktív. "Bude si to vyžadovať čas, odbornú prípravu a ďalšie financie bez ohľadu na to, či túto úlohu bude vykonávať nový regulačný orgán alebo Úrad pre finančný trh," konštatuje v správe MMF. Hoci si reforma dôchodkového zabezpečenie vyžiada značné náklady, jej uskutočnenie bude mať podľa neho kľúčový význam na dosiahnutie trvalo udržateľnej dlhodobej fiškálnej pozície Slovenska.
Ministerstvo práce odhaduje transformačné náklady dôchodkovej reformy na 500 miliárd až 1 bilión korún v závislosti od toho, aké percento z dnešných poistných odvodov na dôchodkové zabezpečenie pôjde na osobné účty občanov. Zatiaľ je na ňu vyčlenených 65 miliárd Sk z predaja akcií SPP. Na individuálne účty by si mali ľudia začať šetriť od januára 2004, pričom ich peniaze bude spravovať dôchodkový fond, ktorý si sami vyberú. Fondy budú môcť spravovať len renomované silné spoločnosti a investovanie aktív bude prísne vymedzené. Konkrétnu koncepciu dôchodkovej reformy by mal tím expertov vypracovať do konca tohto roka.